


Manuál pre začiatočníkov a používateľov
Microsoft Windows
Haldir 1.7.5
Manuál je primárne tvorený pre Greenie Linux a Ubuntu 7.04 Feisty Fawn.
Dá sa však použiť aj pre Kubuntu, Xubuntu, Edubuntu, Ubuntu Studio a neoficiálne
distribúcie založené na Ubuntu. Pokryté verzie: 7.10, 7.04, 6.10, 6.06 a 5.10 (čiastočne)
Vypracoval Stanislav Hoferek (ICQ# 258126362) s komunitou ľudí na stránkach: linuxos.sk kubuntu.sk ubuntu.wz.cz debian.nfo.sk root.cz
|
1 Začíname! 1.1 Postup pre začiatočníkov 1.2 Zoznámenie s manuálom 1.3 Zoznámenie s Ubuntu 1.3.1 Ubuntu, teší ma! 1.3.2 Čo tu nájdem? 1.3.3 Root 1.4. Užitočné informácie 1.4.1 Odkazy 1.4.2 Slovníček 1.4.3 Ako Linux funguje? 1.4.4 Spúšťanie programov 1.5 Licencia
2 Linux a Windows 2.1 Porovnanie OS 2.2 Náhrada Windows Programov 2.3 Formáty 2.4 Rozdiely v ovládaní 2.5 Spustenie programov pre Windows 2.6 Disky 2.7 Klávesnica
3 Inštalácia Ubuntu 3.1 Výber vhodnej derivácie 3.2 Výber vhodného disku 3.3 Inštalácia z CD 3.3.1 Získanie CD 3.3.2 Napálenie CD z .iso obrazu 3.3.3 Rozdelenie disku 3.3.4 Zistenie kvality média 3.3.5 Inštalácia z Desktop CD 3.3.6 Inštalácia z alternat. CD 3.3.7 Inštalácia z minimal. CD 3.4 Inštalácia z Windows
4 Inštalácia softvéru 4.1 Repozitáre 4.1.1 Predslov k repozitárom 4.1.2 Pridať/odstrániť 4.1.3 Program Synaptic 4.1.4 Textový apt-get 4.1.5 Program Adept 4.1.6 Program Aptitude 4.1.7 Vysvetlenie pojmov 4.2 DVD plné softvéru 4.3 Inštalácia grafickej karty 4.4 Kompilácia zo zdrojových kódov 4.5 Inštalácia z .DEB archívu 4.6 Inštalácia z binárneho súboru 4.7 Zmenenie práv 4.8 Automatix 4.9 Easy Ubuntu 4.10 Kompletný prehľad |
5 Pracovné prostredie 5.1 Programové vybavenie 5.1.1 Prvé kroky v Ubuntu 5.1.2 Základné programy 5.1.3 Prídavné programy 5.2 Nastavenie jazyka 5.3 Multimédia 5.3.1 Audio a Video 5.3.2 Úprava fotografii 5.4 Kancelária 5.4.1 OpenOffice.org 5.4.2 PDF z obrázku 5.4.3 Ostatné 5.5 Hry 5.6 Estetika 5.7 Zavádzanie systému 5.7.1 Zavádzač 5.7.2 Prihlasovacie okno 5.7.3 Automatické prihlásenie 5.8 Napaľovanie v Linuxe 5.9 Klávesové skratky 5.10 Gconf-editor
6 Internet 6.1 Bezpečnosť 6.2 Nastavenie 6.3 Tvorba stránok 6.4 Toolbar pre Firefox 6.5 BitTorrent a iné P2P siete 6.6 Komunikácia 6.7 Internetové prehliadače 6.7.1 Mozilla Firefox 6.7.2 Opera 6.7.3 Internet Explorer 6.7.4 Iné prehliadače 6.8 Vyhľadávanie na internete 6.9 Internetové operačné systémy 6.10 Wikipédia
7 Základné konzolové príkazy 7.1 Omáčky... 7.2 Používatelia 7.3 Prispôsobenie klávesnice 7.4 Vyhľadávanie 7.5 Kopírovanie, mazanie... 7.6 Konzolové programy
8 Derivácie Ubuntu 8.1 Informácie pre používateľov derivácii 8.2 Výhody a nevýhody derivácii Ubuntu 8.3 Test najvhodnejšej derivácie 8.4 Novinky v Edgy a Feisty 8.5 Ubuntu pre kresťanov |
9 Live CD 9.1 Vysvetlenie 9.2 Prístup k internetu 9.3 Pripojenie pevných diskov 9.4 Výhody a nevýhody Live CD 9.5 Live CD v prostredí Windows 9.6 Ad-Aware pod Live CD
10 FAQ 10 FAQ
11 Tipy a triky 11.1 Všeobecné rady 11.2 Pokročilé prispôsobenie systému 11.3 Spustenie pri štarte 11.4 ALT+F2 11.5 Windows XP plocha
12 Konfigurácia 12.1 Nástroje na úpravu konfigurákov 12.2 Najdôležitejšie konf. súbory 12.3 Staré počítače 12.4 Prenosné počítače 12.5 Siete 12.6 Skripty 12.7 Server
13 Grafické prostredia 13.1 Porovnanie 13.2 Gnome 13.3 KDE 13.4 XFCE 13.5 Fluxbox
14 Doplnky
14.1 Iné distribúcie 14.1.1 Slax 14.1.2 Debian linux 14.1.3 Mint Linux 14.1.4 Linspire, Freespire, Mepis 14.2 Aktualizácie 14.3 Beryl a XGL 14.4 Odstránenie Ubuntu
15 Zachraňovanie počítača 15.1 Nejde spustiť PC 15.2 Nejde spustiť Windows 15.3 Čo a ako zálohovať? 15.4 Záchrana zavádzača
|
Pri výrobe manuálu sa použilo: OpenOffice.org, Gimp, Gedit, Kate & Kwrite, Opera, Firefox, Amarok, Leafpad a Totem.
Projekt ubuntu.kayle.sk je hostovaný na kayle.sk
Tento návod je voľne šíriteľný pod licenciou GNU/GDL
EDGY => FEISTY: http://www.ubuntu.cz/ziskejte/prechod
1.1 Postup krok za krokom
V tomto manuáli je popísané, ako urobíte základné veci. Tak a teraz si urobíte vďaka týmto nasledujúcim písmenám v tom poriadok. Takže tu je v bodoch popísaný postup:
Uistite sa, že...
Máte pripojenie k internetu. Všeobecne platí, že bez prístupu k Internetu veľa s linuxovými systémami, ako je napríklad Ubuntu, nespravíte
Viete, na čo bude počítač používaný. Ak plánujete len hrať nové akčné hry, tak pre Vás Ubuntu asi nie je tá najlepšia možnosť. Ak zas celý čas surfujete po internete, pre Ubuntu ste sa rozhodli správne...
Vaša tlačiareň, sieťovka či skener majú ovládače aj pre Linux. Pozrite si teda stránku výrobcu hardvéru
Váš počítač je schopný bootovať z CD (Ak ste niekedy inštalovali nanovo Windows 2000/XP, alebo nejaký Linux, tak áno)
Viete zistiť základné parametre Vášho počítača, napríklad veľkosť pamäte RAM.
Viete používať Windows vo verzii XP. Ubuntu a ďalšie bezplatné OS ťažšie pochopíte, ak ste vždy pracovali len so staršími verziami Microsoft Windows
Pripravte svoj počítač na príchod Ubuntu! /Kapitola 3.1 – 3.2/
(Ziskanie CD, rozdelenie pevného disku...)
Plánujete používať Kubuntu? Xubuntu? Edubuntu? Prezrite si, čo bude pre vás iné... /Kapitoly 8/
(Ovládanie, inštalácia softvéru atď.)
Nastavte si zavádzanie systému (bootovanie) z CD! /Kapitoly 3.3 – 3.4/
(Spravíte to klávesou F11 pri spúšťaní počítača, alebo nastavením v BIOS-e cez klávesu DEL pri spúšťaní)
Nastavte si cez Live CD pripojenie do internetu /Kapitola 9.2/
(menu System/Administration/Network)
Nainštalujte Ubuntu na Váš počítač /Kapitoly 3.4 – 3.5/
Po spustení otvorte ako root gedit a pridajte repozitáre z návodu /Kapitola 4.1.1/
(Editácie súboru /etc/apt/sources.list cez gedit, kwrite, nano alebo mousepad)
Otvorte Synaptic a zvoľte obnoviť /Kapitola 4.1.3/
(Alebo použite v konzole sudo apt-get update)
Nastavte si pripojenie do siete ICQ (alebo inej) cez Gaim /Kapitola 6.7/
(Môžete samozrejme použiť aj iné programy, ako napríklad Kopete, predvolené v Kubuntu)
Nainštalujte si programy, ktoré nájdete v tomto návode /Kapitola 4.1.4/
(Môžete nainštalovať aj 1000 programov naraz – veľká výhoda Ubuntu a iných Linuxov.
Nie je zlý nápad nainštalovanie slovenského prekladu)
Nastavte si poriadne jazyk aplikácii. Veľká pomoc, ak neviete veľmi dobre anglicky /Kapitola 5.9/
Nainštalujte si aktualizácie a reštartujte počítač /Kapitola 12.6/
Kliknite pravým na horný panel, a pridajte si odkazy na programy /Kapitola 2.3/
(Pridajte si napríklad príkaz gksu synaptic, a ten sa bude spúšťať pod root účtom)
Preštudujte si omáčky o Linuxových programoch a vyskúšajte ich /Celá kapitola 5/
Preštudujte si najdôležitejšie rady a „zlepšováky“ /Kapitola 13/
(Zistíte, že Linux inak vyzerá, a hlavne sa inak správa ako Windows)
Prezrite často kladené otázky, aj vaša tam môže byť riešená :-) /Kapitola 10/
Čo budete robiť ďalej, tak to je len na vás, a na vašich potrebách...
1.2 Zoznámenie s manuálom

Tento manuál, alebo skôr návod, by mal uľahčiť základnú prácu
(a zábavu) v prostredí operačného Systému Ubuntu. Nájdete tu postup inštalácie systému a programov, niekoľko rád, odpovedí na časté otázky, základy práce v textovej konzole či informácie o distribúciách, ktoré vychádzajú z Ubuntu. Nenájdete tu všetko potrebné, ale pevne verím, že tento text vám pomôže pri vašich úvodných krokoch. A čo takto stlačiť CTRL+P a potom Enter? :-)
Linux nie je len taký obyčajný systém. Má množstvo výhod, a neustále sa vylepšuje. Môže za to komunita ľudí, ktorí stále spriehľadňujú tento systém, a ktorí Vás medzi sebou radi privítajú. Ale teraz sa už vrátim k manuálu :-) Môžete vyhľadať čo potrebujete skratkou CTRL+F. Nájdete tak rýchlo slová, ktoré hľadáte. Pri pozornom pohľade vidno, že je tu 5 farbieb písmen:
Čierne písmená sú v obyčajných textoch. na tom nič zvláštne nie je.
Vyhľadávanie pomocou CTRL+F
Zelené písmená vyjadrujú dôležité údaje, adresy a tak podobne. Niekedy sa oplatí aj zamyslieť sa nad tým, čo to vlastne je ...
Hnedou farbou sú načmárané príkazy, ktoré treba použiť v textovom režime, takže v nejakom termináli.
Na začiatku aj udávam tieto znaky: $ a #.
Prvý znak, že príkaz stačí napísať ako bežný používateľ, a druhý riadok naznačuje, že ste prihlásený ako root.
Teda dá sa to napísať aj meno_používateľa@meno_počítača:~$ alebo root@meno_počítača:~#
Modrou farbou sú odkazy... to nepotrebuje komplikovaný komentár ...
Bielym písmom v červenom rámiku nájdete informácie o tom, ktoré články musíte mať osvojené pre celkovým pochopením tohto článku.
Nájdete tu tiež vyfarbené nadpisy kapitol a tiež podnadpisy a „podpodnadpisy“ :-)
Manuál je vo viacerých formátoch. Ako najlepší pre použitie pod Ubuntu, Kubuntu a Edubuntu sa zdá ODT, na Xubuntu (bez nainštalovaného balíku OpenOffice.org) a MS Windows zas formát PDF. PDF odporúčam aj pre prípad, že by ste si chceli tento manuál vytlačiť. Problém PDF formátu je zas v kopírovaní z manuálu do konzoly (neberie pomlčky). Preto sa treba zamyslieť nad ďalšími formátmi.
1.3 Zoznámenie s Ubuntu
1.3.1 Ubuntu, teší ma!
"Ubuntu" je staré africké slovo, ktoré znamená "ľudskosť voči ostatným". Ubuntu taktiež znamená "Som tým, čím som, vďaka tomu, čím sme všetci". Distribúcia Ubuntu Linux prináša ducha Ubuntu do sveta softvéru.
Ubuntu je kompletný operačný systém založený na Linuxe. Je voľne dostupný s podporou komunity i profesionálov. Je vyvíjaný veľkou komunitou v ktorej vás radi privítame.
Komunita okolo Ubuntu je postavená na ideáloch filozofie Ubuntu; že softvér by mal byť dostupný zadarmo, softvérové nástroje by mali byť každému používateľovi k dispozícií v jeho rodnej reči, ľudia by mali mať slobodu prispôsobovať a upravovať používané programy a nemali by byť obmedzovaní v tom, ako a za akým účelom ich budú používať.
Táto sloboda zásadne odlišuje Ubuntu od tradičného proprietárneho softvéru: nielenže potrebné nástroje máte k dispozícii zadarmo, ale tiež máte právo upravovať tento softvér tak, aby plne vyhovoval vašim potrebám.
Ľudia stojaci za Ubuntu sa jeho používateľom verejne zaviazali k nasledovnému:
Ubuntu bude vždy zadarmo a nikdy nebude žiadna "enterprise verzia" za špeciálny poplatok. Chceme, aby mali všetci to najlepšie za rovnakých a slobodných podmienok.
Ubuntu ponúka plnú komerčnú podporu stoviek spoločností z celého sveta. Ubuntu je vydávané pravidelne a plánovane. Nová verzia je vydávaná každých šesť mesiacov. Môžete používať súčasnú stabilnú verziu, no nič vám nebráni pomáhať vylepšovať vývojársku verziu. Každá verzia je podporovaná vydávaním bezpečnostných aktualizácií a opráv aspoň po dobu 18 mesiacov.
Aby
bolo Ubuntu použiteľné pre čo najviac ľudí,
obsahuje to najlepšie z oblasti lokalizácie do jednotlivých
jazykov a dostupnosti pre hendikepovaných, čo môže
komunita okolo slobodného softvéru ponúknuť.
Ubuntu sa plne hlási k princípom vývoja slobodného softvéru. Posmeľujeme každého používať softvér s otvoreným zdrojovým kódom, vylepšovať, či šíriť ho ďalej.
Ubuntu je vhodné pre pracovné stanice, notebooky, ako i pre servery. Aktuálna verzia podporuje tieto architektúry PC:
32-bitové PC, skrátene i386 (AMD Athlon, Duron, Sempron, Intel Celeron, Pentium, a všetky ďalšie bežné procesory)
64-bitové PC (AMD64/EM64T)
PowerPC (Apple iBook a Powerbook, G4 a G5).
Sparc (servery)
Ubuntu obsahuje viac než 16 000 programov, no základná inštalácia sa zmestí na jedno CD. Ubuntu pokrýva všetky bežné typy programov, ktoré by ste chceli na svojom počítači vykonávať - od textových editorov a tabuľkových preprocesorov cez programy na prístup k internetu, webový server, e-mail, programovacie jazyky a vývojové nástroje. Samozrejme nechýba ani niekoľko hier.
Obrázok z Ubuntu 7.04
1.3.2 Čo tu nájdem, a čo to vlastne je?
Pred tým, ako budem opisovať jednotlivé veci v Linuxe, patrilo by sa povedať, čo je to Linux. Linux je operačný systém, rovnako ako Microsoft Windows. Je však položený na iných základoch, má odlišnú históriu, a putuje trošku iným smerom. Ubuntu Linux, ktorý chcem v tomto manuály predstaviť, je určený do domácnosti, ako operačný systém schopný zvládať požiadavky celej rodiny. Ubuntu nie je náhradou Windows, ale alternatívou k nemu. Preto môže byť prechod na nový systém spočiatku veľmi ťažký, lebo niektoré veci tam fungujú inak. Má iné programy, inú bezpečnosť... Ubuntu vytvorili ľudia a vytvorili ho pre ľudí, takže aj pre vás. Nepotrebujete žiadne špeciálne vzdelanie, ale potrebujete otvorenú hlavu, ktorá bude dokázať riešiť prípadné problémy na základe logiky.
Samozrejmosťou je, že nemusíte sa systému Windows okamžite zbaviť. To nie je veľmi správne riešenie, ak len začínate. Ak máte fungujúci systém Windows a pridáte Ubuntu, Pri každom štarte počítača budete mať tabuľku, kde si môžete vybrať, ktorá voľba sa vám teraz pozdáva viac. Ja, ako autor tohto manuálu, mám tiež 2 systémy. Ale Ubuntu je u mňa so svojimi možnosťami jasný favorit, a strávim tam viac času. Pamätám si na názor kamaráta, keď som mu ponúkol CD s Ubuntu, aby si to vyskúšal, keď má napriek dvom plateným antivírusom stále problémy s vírusmi. Chcel byť samozrejme vtipný, a tak povedal, že „prežitok zo 60. rokov používať nebudem a radšej si kliknem kde chcem“. Áno, každý Linux a samozrejme aj Ubuntu používa aj grafické, aj textové rozhranie. To však neznamená, že musíte všetko robiť v textovej konzole. Vlastne takmer nič, ale ak chcete, tak môžete všetko :-)
Ubuntu Feisty Fawn je nástupca systému Ubuntu Edgy Eft. Je postavený na grafickom rozhraní Gnome vo verzii 2.18. Znamená to bezproblémovú prácu pri bežných činnostiach (kopírovanie, napaľovanie, písanie...). Môžete v ňom pracovať jednoducho ako v Microsoft Windows. Máte tu panely, plochu, ikony... Ponuka Štart je rozdelená na 3 časti, kde nájdete svoje aplikácie, miesta, a systémové nastavenia.
Textový režim je jednoduchý. Ako som už spomínal, môžete robiť v ňom všetko, alebo aj nič. V textovom režime však môžete nainštalovať 20 programov naraz, kompletne odinštalovať ľubovoľný program, alebo zmeniť nastavenie. Namiesto zložitého klikania po paneloch napíšete 10 písmen.
Kancelársky balík je OpenOffice.org vo verzii 2.2.0. Samozrejme je možnosť doinštalovať vždy najnovšiu verziu z internetu alebo CD/DVD. Iné kancelárske balíky, ako napríklad Koffice, sú tiež k dispozícii. Ako internetový prehliadač je v základnej inštalácii Mozilla Firefox vo verzii 2.0.0.3. Je to stabilný internetový prehliadač so záložkami, blokovaním nepríjemného obsahu a množstvom doplnkov. Aktualizuje sa automaticky s celým systémom. Ubuntu obsahuje program Synaptic, schopný pridávať po stovkách programy a knižnice, a tiež odoberať nainštalovaný softvér. O tomto výbornom programe si ešte napíšeme. Samozrejmosťou je bezpečnosť, automatické aktualizácie, a plnohodnotná práca i zábava. Celkový zoznam dobrôt nájdete na internete.
1.3.3 Root
Root je používateľský účet s plnými právami. Často je potrebné prepnúť sa na účet správcu (teda roota) pri inštalácii softvéru, či zložitejších zmenách v systéme. Ako root sa prepneme cez terminál príkazom:
$ sudo -s
Alebo sa prihlásime ako správca len kvôli jedinému programu:
$ sudo mc
Po prihlásení ako root sa zmení dolár na mriežku. V Ubuntu sa oveľa častejšie používa sudo, teda prepnutie kvôli jednému programu, ako kompletné prepnutie. Takže s mriežkou na začiatku sa ani veľmi nestretnete. Ak ale ste ako root prehlásený cez sudo -s, tak sa môžete odhlásiť (teda vrátiť sa ku bežnému používateľovi) napísaním príkazu exit.
Dajte si pozor pri prihlasovaní ako root – niekedy nevypisuje heslo. Nie je to chyba, ale bezpečnostné opatrenie. Takže ak sa vám to stalo prvý krát, jednoducho napíšte svoje heslo a potvrďte Enterom. Vďaka zadávaniu hesla môžete ako správca robiť všetko, a kto nepozná vaše heslo, nemôže nič pokaziť. Niektoré programy, ako Synaptic, majú obmedzenú funkčnosť, ak ich spúšťate len ako obyčajný užívateľ.
Ak si želáte rovnaké nastavenie root účtu, ako je v iných Linuxoch (napríklad Mandriva alebo OpenSuse), zadajte:
$ sudo passwd root
Vypýta si najskôr aktuálne heslo roota, a a potom musíte zadať vaše novožiadané heslo. Potom sa bude dať prepnúť ako root príkazom su
1.4 Užitočné informácie
1.4.1 Odkazy

Na stránke http://www.linuxos.sk/index2.php?id=odkazy nájdete množstvo ďalších odkazov!
Slovenská Wikipedia:
GPL/GPL http://sk.wikipedia.org/wiki/GNU_General_Public_License
Linux http://sk.wikipedia.org/wiki/Linux
Ubuntu http://sk.wikipedia.org/wiki/Ubuntu
Kubuntu http://sk.wikipedia.org/wiki/Kubuntu
Xubuntu http://sk.wikipedia.org/wiki/Xubuntu
Linux Mint http://sk.wikipedia.org/wiki/Linux_mint
Ubuntu Studio http://sk.wikipedia.org/wiki/Ubuntu_Studio
Debian http://sk.wikipedia.org/wiki/Debian
Richard Stallman http://sk.wikipedia.org/wiki/Richard_Stallman
Linus Torvalds http://sk.wikipedia.org/wiki/Linus_Torvalds
Skratky
AMD64, x86_64
Počítačová platforma – ak je niečo takto označené, tak je to pre 64 bitové počítače firmy AMD (napríklad Athlon64).
BFU
Bežný Franta uživatel, v originály Bloody F***ing user. Označenie pre úplného začiatočníka v danom odbore.
Dev
Takto sú označované vývojové nástroje (Development), tvorca softvéru (Developer), alebo tiež zariadenie v PC (Device). Development balíky sú pre bežných používateľov zbytočné.
DHCP
Automatické pridelenie IP adresy po prihlásení. Po každom prihlásení sa pridelená IP môže zmeniť.
Doc
Dokument, vytvorený v programe Microsoft Word. Tento dokument je možné prezerať a upravovať prakticky v každom textovom editore. Nevýhodou formátu je jeho uzavretosť, a priveľká odlišnosť od bežného štandardu XML.
FF, FX
Mozilla Firefox, najčastejší prehliadač pod Linuxom, a vlastne aj pod Windows (ak nerátam IE).
GDM
GDM je správca prihlasovania natívne pre Gnome a XFCE. Umožňuje vybrať si sedenie, a tiež nastaviť autoprihlasovanie pre Gnome.
GUI
Graphic User Interface, takže grafické používateľské prostredie.
I386, x86
Bežná počítačová platforma – ak je niečo takto označené, tak je to pre bežné 32 bitové počítače (teda stará dobrá 386-tka a novšie. Sem sa rátajú aj bežné procesory, ako Athlon, Pentium, Sempron, Celeron atď).
IA64
Počítačová platforma – ak je niečo takto označené, tak je to pre 64 bitové počítače firmy Intel (Itanium, Itanium2).
IE
Internet Explorer. Ak neviete čo to je, tak... asi čítate tento manuál zbytočne :)
IM, Instant Messages
Okamžitá výmena správ, za použitia špecifického protokolu v nejakom programe. Medzi najčastejšie protokoly patria ICQ, Jabber či MSN. Medzi najčastejšie programy pod Linuxom zas patrí Gaim, Kopete, Psi a ďalšie. Tieto komunikačné prostriedky sú vlastne niečo, ako obyčajný e-mail. Rozdiel je v tom, že sú stavané skôr na veľký počet krátkych správ, teda komunikácia je oveľa rýchlejšia.
ISO
Obraz CD alebo DVD. Takže súbor, kde je stiahnuté celé CD/DVD. Používa ako obraz pre rôzne stiahnuté linuxové distribúcie, a tiež na filmy či hry. Na vypálenie použite GnomeBaker alebo K3B, vo Windows Nero alebo Burner XP. Iso vytvoríte v Ubuntu cez GnomeBaker.
KDM
KDM je správca prihlasovania natívne pre KDE. Umožňuje vybrať si sedenie, a tiež nastaviť automatické prihlasovanie pre KDE.
LTS
Skratka pre Long Time Support, teda dlhodobú podporu. Zatiaľ jediná verzia Ubuntu s LTS je Dapper Drake. Podpora je 5 rokov na server a 3 roky na desktop. Ďalšia plánovaná verzia LTS bude pravdepodobne 8.04, vydaná v apríli 2008.
M$
Časté označenie firmy Microsoft a jej výrobkov v Linuxovej komunite. Dolár je braný ako symbol komercie, a taktiež úplnej nechuti rešpektovať slobodný softvér.
MSN
Skratka pre Microsoft Network. MSN sa najčastejšie berie ako internetový protokol (niečo ako ICQ), s vlastným programom (napríklad aMSN) alebo ako súčasť iného programu, napríklad Pidgin (predtým Gaim). MSN protokol je u nás menej populárny, často už len pre to, že ho spravuje Microsoft. Pri prihlasovaní do MSN siete sa používa e-mailová adresa.
ODF
Nový, otvorený formát dokumentov. Je založený na XML a jednoducho kódovaný. Open dokumenty sú ODT (Open Document Text, teda náhrada .DOC), ODP (Open Document Presentation, náhrada .ppt) atď. Veľkú zásluhu na šírení štandardu má hlavne OpenOffice.org.
OEM
Pripravenie priamo u výrobcu. Pokiaľ ide o softvér, tak je to verzia určená výhradne ku predaju spolu s novým počítačom. Ak si vyberiete možnosť OEM pri inštalácii Ubuntu z DVD, tak bude aj meno používateľa OEM.
OOo
Tieto „ničnehovoriace“ písmená sú častou skratkou produktu OpenOffice.org.
OS
Operačný systém. Medzi najznámejšie operačné systémy sa považuje Linux, BSD, MacOS, Windows a ďalšie. Každý systém sa ďalej delí. Napríklad Windows sa delí na WinNT (NT, 2000, XP, 2003, Vista) a Win9x (95, 98, Me)
Formát vytvorený spoločnosťou Adobe. V tomto formáte sa väčšinou uschovávajú manuály. PDF sa dá vytvoriť pomocou OpenOffice.org.
RGB
Základné farby (Red-červená, Green-zelená, Blue-modrá). Stretneme sa s týmito farbami napríklad pri nastavovaní monitora, grafickej karty, či pri upravovaní obrázkov v Gimp-e.
RPM balíček
Inštalačný súbor programu, určeného pre Linuxové distribúcie Mandriva, Fedora, OpenSUSE a ďalšie. Ubuntu nedokáže inštalovať z RPM balíčkov, ale je schopný vytvoriť Debianový balíček (.deb) pomocou programu Alien.
RTF
Rich Text Format. Ponúka bohaté možnosti na úpravu textu (v porovnaní s txt). Oproti kvalitnejším formátom má veľkú nevýhodu vo svojej veľkosti (žiadna komprimácia), a zas výhodu, že ho dokážu používať úplne všetky textové editory.
RTFM, UTFG, LAUKS
Obľúbená hláška „Read That Fuc**d Manual!“. Pravdepodobne od vás niekto chce, aby ste si niečo múdre prečítali :) Podobný význam má tiež hláška „Use That Fuc**d Google!“, alebo „Look At Ubuntu.kayle.sk“ :D
RSS
Často sa prekladá ako novinky. Sú to jednoduché správičky, ktoré vám prídu do RSS čítačky. Môžete si sem pridať čokoľvek – novinky z blogu vašej kamošky, nové verzie softvéru, info o koncertoch či obyčajné správy. Príjem noviniek môžete kedykoľvek zrušiť.
Sda
Linuxové označenie pevného disku, ak je použitý serial ata (s-ata) disk.
SKLUG
Združenie podporujúce šírenie a výmenu informácií o operačnom systéme GNU/Linux a veciach súvisiacich.
TTF, TrueType Font
písmo, ktoré sa zobrazuje rovnako v textovom editore rovnako, ako po vytlačení alebo publikovaní na internete. TTF písiem je momentálne veľmi veľa, teda z bežných písiem je to takmer každé.
W3C
Medzinárodné konsorcium, ktoré zabezpečuje ďalší vývoj webu.
Softvér
Betaverzia
Nedokončená (testovacia) verzia, ale už prístupná pre verejnosť. Obsahuje nové funkcie, ale občas obsahujú chyby. Výrobcovia ich dávajú na internet, aby si ľudia zvykli na nové funkcie, a aby nahlásili chyby, pre vydanie finálnej verzie. Radšej ukážem štádia vývoja novej verzie programu:
Alfaverzia (alebo „Technical preview“, v prípade Ubuntu sa tiež používa Knot, Herd a iné)
Betaverzia
Release Candidate (kandidát na vydanie. Už sú prítomné prakticky všetky funkcie)
Finálna verzia
Minoritné opravné verzie (1.0.1 a podobne)
Okrem toho sa používajú aj rôzne „weekly build“ označenia, teda týždenné zhotovenia.
BIOS
BIOS je skratkou z anglického „Basic Input Output System“, teda základný program pre prácu so vstupmi a výstupmi. BIOS obsahuje prakticky každý počítač. Jedna z mnohých jeho funkcii je zavádzanie systému – teda či sa predvolene spustí z pevného disku, z CD a tak ďalej. V Biose sa tiež nastavuje systémový dátum, či preverujú pripojené časti hardvéru.
Bootloader
Program na výber operačného systému pri bootovaní, teda pri spúštaní počítača z pevného disku. Môžete si tak vybrať medzi Windows a Linux, alebo medzi rôznymi nastaveniami spustenia Linuxu. Zavádzač sa dá v Ubuntu upraviť pomocou súboru /boot/grub/menu.lst.
Browser
Prehliadač internetových stránok. Najčastejšie Linuxové prehliadače sú Mozilla Firefox, Opera, SeaMonkey, Lynx a ďalšie. Najznámejší komerčný program, ktorý sa tvári ako internetový prehliadač, je Internet Explorer od Microsoftu.
Burner
Napaľovací program. Suverénne najznámejší napaľovací program pre Linux je K3B, pre Windows je to Nero.
BSD
Vetva operačných systémov čiastočne kompatibilných s Linuxom. Rovnako ako Linux, sú to odvodené systémy z Unixu. Dnes sa používa hlavne FreeBSD na serveroch. Na bežných počítačoch sú BSD systémy v porovnaní s Linuxom len veľmi málo.
Cedega
Program na spúšťanie hier vytvorených pre MS Windows. Nachádza sa len v niektorých komerčných linuxoch, keďže je platený.
Debian
Slobodný operačný systém, na základoch ktorého sa vytvorila distribúcia Ubuntu a mnohé ďalšie. V porovnaní s Ubuntu je Debian náročnejší na používateľa, ale má podstatne viac balíčkov na nosičoch. Debian sa naďalej vyvíja, a je s Ubuntu z veľkej časti kompatibilný. Na Debiane je založených viac operačných systémov, nie len Ubuntu.
Gnome
Gnome je grafické pracovné prostredie, ktoré používa Ubuntu Linux. Teda je to miesto, odkiaľ sa spúšťajú ďalšie programy. Hlavný rozdiel medzi Ubuntu, Kubuntu a Xubuntu je v pracovnom prostredí. Typické programy pre prostredie Gnome: Gedit, Rhythmbox, Totem, Gaim a ďalšie.
Grub
Najčastejší Linuxový zavádzač (bootloader).
KDE
KDE je grafické pracovné prostredie, ktoré používa Kubuntu Linux. Používa iné predvolené programy a odlišné knižnice, čo vám však nebráni používať pod obidvomi prostrediami rovnaké programy. Typické programy pre prostredie KDE: Kwrite, Amarok, Kaffeine, K3B, Kopete a ďalšie.
Konzola, terminál, shell, príkazový riadok
Práca so systémom v textovom režime. Umožňuje spúšťanie programov, zadávanie príkazov (napríklad prihlásenie sa ako root, zmena klávesnice, alebo menenie práv na zapisovanie do súborov). V systéme Ubuntu pod grafickým rozhraním Gnome nájdeme konzolu v menu aplikácie/príslušenstvo/terminál. Veľmi dobrá možnosť je cez Synaptic nainštalovať rozšírenie pre spúšťanie terminálu priamo z okna Nautilusu.
Multics
Pod týmto názvom bol operačný systém, ktorého úpravou vznikol pôvodný Unix. Za zakladateľa Unixu sa považuje Ken Thompson.
Nautilus
Nautilus je správca súborov pre systém Gnome. Dá sa porovnať s „Tento počítač“ pre MS Windows. Má veľa rozšírení, napríklad možnosť napaľovať CD/DVD. Rozšírenia sa dajú nainštalovať cez program Synaptic a vyhľadanie slova nautilus v zozname balíčkov.
Orphanware
Starší softvér, ktorý už nie je vyvíjaný, teda jeho vývoj skončil. Večšinou ho vývojári nahradí iným produktom, alebo sa vývojársky tým rozpadne. Softvér sa po určitom čase môže stať freeware alebo open-source.
Rootkit
Neželaný softvér (v 99,99% vo Windows), ktorý umožňuje hackerovi ovládať počítač, a tiež získavať údaje z neho. Často sa tento typ softvéru používa ako zadné vrátka, keď sa hacker plánuje vrátiť do tohto počítača. Nechtiac sa ním preslávila firma Sony.
Samba
Slobodná implementácia sieťového protokolu SMB či NetBIOS, ktorý sa používa na vzdialený prístup k súborom v systémoch Windows.
Driver
Ovládač na nejaký kus hardvéru. Väčšina potrebných ovládačov je okamžite v jadre Linuxu.
Linux, Gnu/Linux
Operačný systém. Oficiálne by sa mal nazývať Gnu/Linux, ale jednoducho sa to skrátilo. Existuje taktiež Gnu/Hurd.
Linuxová distribúcia, distro
Linux distribuuje viac firiem či komunít... takže distribúcii je veľa. Každá je iná, ale všetky sú navzájom kompatibilné. Líšia sa v možnostiach inštalácie softvéru, použitých programoch, verzii Jadra, vzhľadu programov... Najznámejšie distribúcie sú Ubuntu, Suse, Mandriva, Mepis, Fedora Core, Linspire... Linux je založený na Unixe a je s ním spätne kompatibilný. Takže aj iné Unixové systémy, ako napríklad FreeBSD, si rozumejú s Ubuntu či ným Linuxom.
Spyware, Adware
Týmito pojmami sa označujú rôzne nechcené reklamy, vyskakujúce okná s blbosťami, rôzne koníky vyrobené v okolí Tróje a podobne. Našťastie máte od týchto hlúpostí pokoj, a zasahujú len do života používateľov Windows. Cez Linux sa dá odstrániť z Windows diskov.
Unix
Unix je operačný systém s dlhou históriou. Jednou z jeho vetiev je práve Linux, ktorý vytvoril Linus Torvalds.
WMware
Program vytvorený pre spúšťanie operačných systémov vrámci iného OS. Napríklad spustenie Fedora Core pod Ubuntu.
WYSIWYG
Wysiwig editory umožňujú vytvárať dokumenty či www stránky tak, aby sa čo najviac podobali finálnemu produktu na internete či vytlačenému dokumentu. je to napríklad program NVU na prípravu internetových stránok.
XFCE
XFCE je grafické pracovné prostredie, ktoré používa Xubuntu Linux. Používa rovnaké základné knižnice ako Gnome, ale je oveľa úspornejšie na hardvér. Typické programy pre prostredie XFCE: Mousepad, Xterm, Xarchiver a ďalšie.
X Window
X je grafické zobrazenie, teda práca mimo shellu. Funguje v ňom KDE, Gnome a ďalšie grafické rozhrania.
Licencie
BSA
Organizácia bojujúca proti nelegálnemu používaniu a rozširovanie softvéru. Dotýka sa hlavne operačných systémov, kancelárskych balíkov či grafických programov. Nebojte sa, Linux, OpenOffice.org či Gimp sú úplne zadarmo a samozrejme legálne :-)
BSD licencia
Táto licencia sa používa pri BSD systémoch. Je miernejšia ako GNU GPL, pretože nevyžaduje zachovať meno pôvodného autora, a taktiež nevyžaduje udávať zdroj, z ktorého bol čerpaný nejaký kus kódu.
Copyleft
Copyleft vznikol ako výsmech Copyright, používanom na komerčných produktoch. Copyleft dáva 4 významné práva každému, ktor má záujem o používanie voľne šíriteľných produktov:
Právo používať softvér bez obmedzení
Právo študovať program a celý jeho zdrojový kód
Právo upraviť softvér pre individuálne potreby
Právo rozširovať softvér podľa dohodnutých podmienok
Copyright
Práva na kopírovanie produktu a jeho súčastí. Žiadny obsah nemôžete meniť bez súhlasu majiteľa produktu.
Free
Zadarmo, napríklad freeware. Free má však tiež význam slobodný. Každý slobodný softvér je zadarmo, ale nie každý softvér zadarmo je slobodný, teda nemáte právo robiť s nim všetko to, čo povoľuje GNU/GPL licencia. Slovom Free sa často nahrádza časť mena komerčného produktu v novom, Open-source produkte. Napríklad Linspire => Freespire, Warcraft => Freecraft.
GNU, GNU GPL
Zakladateľom projektu GNU a licencie GNU GPL je Richard Stallman. Licencia hovorí o používaní, upravovaní a ďalšom voľnom šírení softvéru. Väčšina softvéru pre systém Linux využíva túto licenciu. Licencia GNU GPL sa veľmi odlišuje od licencie Microsoft Eula.
Pojmy
Add-on
Add-on je rozširujúci balíček. Známe sú add-ony, teda rozšírenia pre Firefox, ktoré pridávajú nové funkcie.
Ads, adsense
Reklamy na internetových stránkach. Kliknutím zarobí majiteľ stránok nejaké korunky. U Linuxových projektov sa z reklamy často platí hosting stránok, alebo sa s pomocou reklamy čiastočne alebo úplne preplácajú výrobné náklady.
Apt-get
Najrýchlejšia forma inštalácie, špecifická pre Ubuntu a podobné OS. Príklad inštalácie cez apt-get:
sudo apt-get install skype
Apps
Aplikácie, programy.
Backup
Záloha, teda premiestnenie vašich potrebných vecí tam, kde o ne neprídete.
Blue screen of Death
Preslávená modrá obrazovka z Microsoft Windows. V Linuxe ju nenájdete, ale ak Vám veľmi chýba, tak si ju môžete dať ako pozadie plochy alebo ako šetrič obrazovky :-)
BOOT
Bootovanie, teda „naťahovanie“ systému. Bežne sa systém spúšťa z pevného disku, ale môžeme v Biose nastaviť aj spúšťanie z tzv. „bootovateľného“ CD/DVD, alebo z diskiet. Dá sa tiež nastaviť poradie, teda ak sa nedá z jedného miesta, tak sa bude dať z iného.
Bug
Pojmom bug (chrobáčik) sa označuje chyba v programe. Pri vypísaní bugu sa často objaví aj kód chyby, ktorý si môžete vyhľadať cez vyhľadávač. V changelogu (zozname zmien) sa často stretneme aj so slovom bugfix, teda opravou chyby.
Branch
Vetva. Najčastejšie sa berie do úvahy rozvetvenie, teda rozdelenie na niekoľko častí (napríklad pre rôzne počítačové architektúry)
Case-sensitive
V Linuxe si dávajte pozor ako píšete – pretože veľké a malé písmená sa rozlišujú. Teda nie je kernel ako KERNEL :-) Dajte si pozor taktiež pri zadávaní hesiel, a ak vám niečo nejde, vyskúšajte Caps Lock.
Cookies
Koláčiky, a tiež drobné dočasné súbory, ktoré prezrádzajú ktoré stránky ste navštívili. Slúžia hlavne pri prihlasovaní. Môžu sa v nich nachádzať aj vírusy (ktoré môžu v svete Windows urobiť úplný bordel)
Core
Základ, hlavné súčasti. Ako jadro sa väčšinou používa pojem Kernel.
Dual-boot
Použitie viacerých systémov, napríklad Ubuntu Feisty a Windows XP. Pri štarte počítača si môžete zvoliť, ktorý systém spustíte. Dual Boot má veľký význam napríklad pre ľudí, ktorý pracujú v Linuxe, a v MS Windows hrajú svoje obľúbené hry.
Default
Predvolené nastavenie, obnovenie nastavenia pred tým, ako ste niečo zmenili.
Desktop
Linux vytvorený pre desktop je napríklad Ubuntu, alebo Mandriva. Desktop je bežný pracovný počítač, využívaný v domácnostiach a firmách. Okrem bežných desktopov sa používajú aj 64 bitové desktopy (bežné počítače so 64 bitovou architektúrou), alebo servery. Desktop je tiež pracovná plocha. Nachádza sa na adrese /home/meno_používateľa/Desktop.
Diff, difference
Rozdiel, napríklad pri porovnávaní staršej a novšej verzie softvéru.
Domov, domovský priečinok, home
Domovský priečinok je miesto na disku, kde si používatelia pridávajú svoje vlastné súbory a kde sa uchovávajú nastavenia pre daného používateľa. Každý používateľ má pritom v /home vlastný podpriečinok, do ktorého sa môže dostať iba on alebo superužívateľ (root). Čo sa v tomto priečinku vlastne nachádza?
vlastné súbory (obrázky, videá, obrazy CD/DVD, súbory stiahnuté cez P2P siete, hudobné súbory...)
vlastné nastavenia jednotlivých programov (napríklad v .opera sú všetky nastavenia tohto prehliadača pod vašim účtom. Tento podpriečinok sa dá vymazať, a môžete potom si všetko nastavovať odzačiatku)
vlastné nastavenia účtu (napríklad prídavné písma, ktoré si môžete pridať do .fonts)
odpadky, kompletné virtuálne pevné disky, vytvorené pomocou programu Wine
Funkcie:
už pri inštalovaní Ubuntu sa dá nastaviť pripojenie ďalších diskov. Môžete si pripojiť nejakú partíciu ako /home, a môžete si tiež pripojiť aj /home/moje_meno/torrent/filmy. V prvom prípade budú na samostatnom diskovom oddiely dáta všetkých používateľov, v druhom prípade budú všetky priečinky všetkých používateľov na rovnakej partícií, ako zvyšok Ubuntu – až na priečinok /home/moje_meno/torrent/filmy, ktorý bude samostatný diskový oddiel.
Ak premenujete priečinok hudba na .hudba, stane sa okamžite skrytým priečinkom. Skryté súbory sa ukážu po kliknutí CTRL+H.
Download
Sťahovanie z internetu. Dáta idú z iného počítača ku vám. Opakom je upload.
Emulácia
Prispôsobenie pre niečo iné, napríklad pre iný operačný systém. Program Wine emuluje Windows API, teda všetky potrebné súbory z Windows, aby sa dal spustiť program pre Windows v Linuxe či BSD.
Executable
spustiteľný súbor, dvojklikom vykonáte nejakú akciu. Vo Windows používa príponu .exe.
Ext2/Ext3
Štandardná správa disku v Linuxe. Vhodné na hlavný oddiel. Bohužiaľ, OS zo stajne Microsoftu nie je schopný rozoznať Linux disky, ak nie je nainštalovaný špeciálny doplnok.
FDD, floppy
Disketová mechanika. Väčšinou pre diskety s kapacitou 1,44MB.
Gksu
Príkaz na spustenie programu s administrátorskými právami. Funguje v prostrediach Gnome a XFCE. Kolega s kdesu.
Glossary
Slovníček pojmov, vysvetľovacia stránka. Napríklad http://www.xubuntu.org/glossary
GPU
Jadro grafickej karty, hlavný čip. Obdoba CPU, lenže má hlavne grafický (vykresľovací) a nie aritmetický výkon.
Grafické prostredie, desktopové prostredie, sedenie
Grafická nadstavba nad textové príkazy. Prostredie, kde pracujete podobne ako vo Windows – myšou. Známe sú Gnome, KDE, Xfce a niekoľko ďalších...
Hda
Linuxové označenie pevného disku, ak je použitý klasický (paralelný) disk.
HOWTO
Doslovne „ako na to“. Myslí sa tým veľmi ľahko zrozumiteľný návod.
Changelog
Zoznam zmien. Vedie sa, aby vývojári a používatelia mali prehľad o nových funkciách, opravách chýb a podobne.
Internetové štandardy
HTML, XHTML, CSS a mnohé ďalšie štandardy vymyslelo konzorcium W3C. Sú to určité pravidlá, podľa ktorých by mali internetové prehliadače zobrazovať stránky. Najbližšie k dokonalosti má prehliadač Opera, prenasledovaný prehliadačmi na jadre Gecko. Internet Explorer je veľmi známy svojou zaostalosťou.
Jabber
Jabber je slobodný protokol na okamžitú výmenu správ. Dá sa porovnať napríklad s ICQ. Najčastejším klientom pre Jabber je PSI.
Kdesu
Príkaz na spustenie programu s administrátorskými právami. Funguje v prostredí KDE. Kolega s príkazom gksu.
Kernel, jadro
Jadro operačného systému Linux obsahuje všetky potrebné súbory pre beh systému, rozpoznanie hardvéru a ďalšie funkcie. V Ubuntu Dapper Drake a odvodených distribúciach je jadro verzie 2.6.15. Ubuntu Edgy sa pýši verziou 2.6.17, Feisty má verziu 2.6.20. Presná verzia jadra sa dá vždy zistiť konzolovým príkazom:
$ uname -r
„Konfigurák“
Súbor s veľkým počtom informácii, ktorých úprava (napríklad cez program gedit spusteným ako root) zmení celkové vlastnosti systému. Veľmi dôležitý „konfigurák“ na správu hardvéru je na adrese /etc/X11/xorg.conf.
Kompilátor
Najznámejším kompilátorom, teda programom na kompilovanie, je GCC. Kompilovanie znamená inštalácia softvéru priamo zo zdrojových kódov, a nie z vopred pripravených balíčkov (DEB, TGZ, RPM, vo Windows je to EXE). Kompilovanie sa tiež často prekladá ako prekladanie.
Licencia
Spísané pravidlá, po dodržaní ktorých môžete program používať, šíriť ďalej, upravovať a tak podobne. Licencia slobodného softvéru umožňuje robiť prakticky čokoľvek, ale treba uviesť informácie o pôvodnom majiteľovi. Microsoft neumožňuje šírenie svojich produktov, upravovanie ani nič podobné. Hanba im :)
Link, URL
Pojmom link sa označuje odkaz. Odkaz na nejakú stránku, inú časť dokumentu atď. Ak niekto od vás chce link tak je to väčšinou odkaz na www stránku. Odkazy sa často nazývajú aj URL.
Live CD
Spustenie Linuxu z mechaniky CD-ROM. Nie je vôbec potrebný pevný disk. Stačí pri štarte PC nastaviť boot (teda zavádzanie systému) z CD. Dá sa to nastaviť v BIOS-e, alebo klávesovou skratkou (napríklad F11) pri spúšťaní počítača. Live CD Linuxu môžete použiť ako záchrannú možnosť aj pri problémoch v MS Windows. A popri tom môžete surfovať, hrať sa nejakú hru alebo počúvať hudbu.
Lock screen
Uzamknutie obrazovky. Používané, ak ideme od PC a nechceme, aby na ňom niekto pracoval. Rýchlejšie ako vypnutie alebo odhlásenie.
Log
Textový súbor, kde sa postupne zapisujú všetky zmeny v systéme. Je to teda zápisník, v ktorom môžeme zistiť napríklad pri presne akej činnosti program prestal reagovať, alebo aké balíčky mu chýbajú.
MAC adresa
Číslo potrebné pre pripojenie do niektorých sietí. Mac adresa je iná pre každú sieťovku, alebo základnú dosku, pretože je čoraz častejšie integrovaná sieťová karta na základnej doske.
MD5 sum
Používa sa na overenie, či bol obsah CD/DVD správne stiahnutý alebo vypálený. MD5 súčet znamená súčet všetkých bitov. Ten sa následne porovnáva.
Metabalík
Metabalík je balík, ktorý má závislosti v iných balíkoch. Jeho funkcia je vlastne nainštalovať aj tisíc balíkov, ktoré sa označia keď inštalujeme metabalík. Známym metabalíkom je kubuntu-desktop, ktorý nainštaluje všetko potrebné pre prechod na Kubuntu.
Mirror
Zrkadielko zrkadielko kto je najkrajší na svete? Ale nie... internetové zrkadlá sú po celom svete. Sú to počítače, odkiaľ sa dá sťahovať mimo hlavného servera. Takže program vytvorený v USA môžeme ťahať z USA, alebo aj z mirrorového servera, ktorý môže byť napríklad na Slovensku alebo v Poľsku.
Network, networking
Sieť a sieťovanie, spájanie počítačov dohromady. S týmto slovom sa stretnete často pri práci s internetom, pretože Internet je najrozšírenejšia celosvetová sieť.
Odkomentovanie
Linux v skriptoch uznáva iba tie riadky, pred ktorými nie je znak #. Odkomentovanie je odstránenie tohto znaku, aby Linux použil aj kód za ním.
Package, balík
Balíček. Ubuntu používa tzv. Deb balíčky pri inštalácii a spravovaní softvéru. Balíčky sú vlastne „inštalačky“ programov.
Partition, partícia
Diskové miesto sa obvykle rozdeľuje na menšie časti, tzv. partície. V MS Windows sú partície pomenované ako disky C, D, E a tak ďalej.
Plugin
Rozširujúce možnosti programu. Najznámejšie pluginy sú Flash Player, plugin na prezeranie PDF súborov priamo v internetovom prehliadači a ďalšie.
Podcast
Nahratie textu ako zvukový súbor, ktorý je nahovorený počítačovým programom alebo priamo človekom. Existujú napríklad podcastové knihy, ktoré sú na CD.
Portovanie
Prispôsobenie, napríklad na určitú počítačovú architektúru. Linux je portovaný na celé desiatky architektúr, kým Windows je stabilný len na platforme i386, teda klasická 32 bitová architektúra. Mnohé ďalšie programy, ako napríklad Opera, sú portované na množstvo počítačových platforiem, herné konzoly, mobilné telefóny, PDA a tak ďalej. Celkovo sa dá povedať, že na rôzne „exotické“ platformy sú jedinou možnosťou bezplatné riešenia – keďže komerčné giganty zaujíma len zisk z väčšinových architektúr.
Preferences
Nastavenia. Stretneme sa s tým tak v Ubuntu, ako aj napríklad vo Firefoxe.
Prístupové práva
Čím máte viac práv, tým si toho môžete viac dovoliť, to je logické. Root účet je vlastne účet s plnými právami, a tiež s možnosťou ľubovoľne upravovať práva bežných používateľov. Pri práci so súbormi môžeme mať právo čítať, a tiež čítať a zapisovať. Práva môžeme poskytnúť natrvalo, alebo aj na jediný príkaz, a to všetko jednému používateľovi, alebo aj skupine používateľov.
Proprietery
Neslobodný softvér vyrobený komerčnou spoločnosťou. Pre ich použitie je často potrebné prečítať si a prijať určité zmluvné podmienky.
Release
Vydanie novej verzie softvéru. Niekedy sa používa aj pre-release, teda predvydanie, čiže „takmerhotová“ verzia.
Repozitár
Zdroj softvéru, teda internetová adresa s množstvom balíčkov, odkiaľ sa dá sťahovať. Repozitáre využíva Synaptic (Ubuntu, Xubuntu, Edubuntu) alebo Adept (Kubuntu). Možnosti práce s repozitármi sú obrovské, a vyhnete sa pomalému zháňaniu balíčkov na rôznych stránkach. Vyhľadaný balíček sa sám stiahne, nainštaluje, a pridá zástupcu do menu.
Reboot
Reštartovanie počítača. Rýchly reštart grafického rozhrania sa docieli rýchlou skratkou CTRL+ALT+BACKSPACE. Celkový reštart sa dá urobiť cez menu, alebo aj cez terminál príkazom:
# reboot
Ripovanie
Stiahnutie z média (CD, DVD, VHS či audio kazeta atď) do počítača. Často je tento prenos zakázaný autorskými právami, alebo tiež rôznymi technickými obmedzeniami.
Root
Pozri kapitolu 1.3.3.
Screen name
Dá sa nájsť v programe Gaim. Sem treba napísať svoje prihlasovacie meno. Pri ICQ protokole treba použiť ICQ číslo.
Screenshot
Snímka obrazovky. Takže obrázok, kde vidno ako Váš systém momentálne vyzerá.
Security
Bezpečnosť a nastavenie bezpečnosti.
ShipIt
S podporou od firmy Canonical sa rozdávajú zadarmo CD s Ubuntu, Kubuntu a Edubuntu. Všetky náklady platí Canonical, a to vrátane poštovného. Trvá ale 4-6 týždňov, kým zásielka pre vás príde na vašu poštu.
Shortcut
Odkaz, najčastejšie odkaz na umiestnenie (aby ste na ploche nemuseli mať kompletné programy).
Simplicity
Jednoduchosť. Jednoduchý prehľad o tom, čo ponúka Ubuntu na bežnom počítači, je na stránke http://www.ubuntu.com/desktop.
Source, zdroják
Zdrojový súbor, zdrojový kód. Často sú takéto súbory na internete zabalené ako tar.gz alebo tar.bz2.
Sources.list
Veľmi známy a dôležitý konfiguračná súbor. Sú v ňom napísané zdroje softvéru, teda repozitáre. Nájdete na adrese /etc/apt/sources.list.
Startup
Po spustení.
Správca okien, window manager
Veľmi súvisí s desktopovým prostredím. Každé desktopové prostredie má svojho vlastného manažéra okien. Napr. Gnome má Metacity. Stará sa o komunikáciu medzi oknami, kým desktopové prostredie sú rôzne ikonky atď.
Steam
Dátový tok, často sa používa napríklad v internetových archívoch televízií. Steam prehráva špecializovaný klient, napríklad VLC.
Sudo
Spustenie programu s právami root-a. Podobné s gksu alebo kdesu, ale funguje v terminály bez ohľadu na grafické rozhranie.
Support
Podpora. Na stránkach podpory nájdete riešenie problémov, tipy na vyladenie systému, či ovládače na hardvér. Na Slovensku poskytuje podporu pre používateľov akejkoľvek distribúcie stránka www.linuxos.sk. Špeciálne priateľov (K)Ubuntu poteší stránka www.kubuntu.sk.
Swap
Swap disk sa môže označiť ako prídavná pamäť RAM. Je to miesto na disku, určené ako pomôcka pri spustení väčšieho množstva programov. Uloží sa sem aj obsah pamäte RAM v prípade uspania počítača. Swap existuje aj vo Windows, kde je súčasťou disku C, zatiaľ čo v Linuxe je swap ako samostatný disk.
Tab
Používa sa vo dvoch významoch. Ako záložka v Internetovom prehliadači a ďalších programoch, a ako tabulátor na tvorenie odsekov. Cez tabulátor sa v Linuxe často aj doplňuje adresový riadok v konzole.
Tar.gz, tar.bz2
Tar.gz, tar.bz2
Základné zabalenie v Linuxe. V tar.gz nájdete prakticky všetky zdrojáky na internete. Tar.bz2 je ešte hlbšie zbalenie, ale dlhšie trvá balenie a rozbaľovanie.
TCP/IP
Základný protokol pre prácu s internetom.
Torrent
Súbor .torrent je maličký. Sú v ňom informácie o umiestnení a veľkosti veľkého súboru, ktorý sa snažíte stiahnuť. Torrentové sťahovanie pracuje na princípe P2P. Najznámejšie programy pre prácu s Torrentom je Ktorrent, Azareus, či Opera. Taktiež rozšírenia pre Firefox.
Ultimate
Najlepšia, a samozrejme najdrahšia verzia softvéru. Stretneme sa tak s ultimate verziou napríklad Windows Vista. Existuje tiež Ultimate Ubuntu, samostatná distribúcia odvodená od Ubuntu. Na rozdiel od Microsoftu je zdarma.
Update
Update je „refrešnutie“ či obnovenie, teda opätovné načítanie obsahu dokumentu, www stránky či zoznamu repozitárov.
Upgrade
Upgrade je vylepšenie na novšiu verziu, napríklad upgrade z Edgy Eft na Feisty Fawn.
Upload
Posielanie na internet. Dáta idú z vášho počítača „do sveta“. Opakom je download.
User
Používateľ. Často práve tá osoba, ktorá túto vetu číta :-) Bežný user má svoj priečinok /home/meno_človeka, a má prístupové práva pracovať len s ním a s bežnými aplikáciami. Na väčšie zásahy je potrebné heslo root-a.
User friendly
Použivateľsky prívetivé. Používa sa napríklad pri označení softvéru. Používateľský prívetivý softvér musí:
byť prispôsobený pre menej zdatného používateľa, ktorý všetko vykonáva myšou
mať všetky informácie, určené len pre profesionálnejších používateľov, predvolene skryté
byť farebne zladený a celkovo prehľadný
Často je však softvér, ktorý nie je takto označený, o niečo jednoduchší. Všetko je vecou zvyku na ovládanie, používanie klávesových skratiek či možnosťami nastavenia. Najznámejšou user friendly distribúciou je Ubuntu.
Verbose mode
Ukecaný mód :) Používa sa často pri RPM distribúciach, a aktivuje sa cez ESC pri spúšťaní. Aktívny verbose mód vypisuje presne čo sa so systémom deje. Čo sa spúšťa, čo sa zastavuje...
Výpis
Také bežné slovko, často používané v komunikácii cez IM. Ak niekto od vás žiada výpis, tak chce nejaké riadky, ktoré vám vypísal terminál. Pomocou výpisu z terminálu sa dá zistiť, v čom konkrétnom je problém. Pamätajte si, že klávesové skratky CTRL+C a CTRL+V sú predvolene vynechané – ale môžete si ich jednoducho nastaviť.
Ľudia (a tiež zástupca tučniakov)
Alan Cox
Známy ako „druhý muž Linuxu“. Aktívny vývojár Linuxového jadra, momentálne zamestnaný v distribúcií Red Hat.
Gaëlom Duval
Autor pôvodnej distribúcie Mandrake Linux. Dlhý čas bol v Mandrake/Mandrive, neskôr sa rozhodol vytvoriť ďalší vlastný operačný systém s menom Ulteo. Ulteo má zmeniť spôsob, akým ľudia používajú počítače. Vychádza čiastočne aj z Ubuntu a Debianu.
Larry Ewing
Autor súčastného Tuxa. Tux bol nakreslený v roku 1996 v programe Gimp.
Olivier Fourdan
Zakladateľ a tvorca desktopového rozhrania XFCE.
Tomáš Matějíček
Zakladateľ a tvorca LiveCD distribúcie SLAX.
Bram Moolenaar
Autor populárneho konzolového programu Vim.
Mark Shuttleworth
Zakľadateľ projektu Ubuntu a spoločnosti Canonical. Je tiež známy, ako africký vesmírny turista. 10 rokov vyvíjal systém Debian, a bol prvým správcom systému apache. V roku 2006 získal titul patróna projektu KDE, aj keď distribúcia Ubuntu predvolene používa Gnome.
Richard Matthew Stallman
Americký programátor a zakladateľ Hnutia slobodného softvéru a projektu GNU. Medzi jeho najvýznamnejšie softvérové úspechy patrí prvý rozšíriteľný editor Emacs, prekladač GCC a ďalšie, všetky dostupné pod licenciou GNU GPL. Stallman je považovaný za filozofa, ideológa a hackera (nie crackera). Pripravil pôdu pre mnohé podnikateľské príležitosti, hlavne v 90. rokoch v USA a úplne nový druh trhu.
Ken Thompson
Pokladá sa za tvorcu pôvodného systému Unix.
Linus Torvalds
Tvorca pôvodného Linuxového jadra, dodnes uznávaná autorita v celej open source komunite.
Tux
Popri optickej myške je to ďalšie milé zvieratko :-) Tux, alebo ak chcete tak Linuxový tučniak, je symbolom Linuxu, a veľmi často sa objavuje v hrách (SuperTux, Planet Penguin Racer). Ak ho na nejakej stránke nájdete, tak viete, že je na nej niečo múdre napísané o Linuxe. Bez obrázka to tentokrát nejde :-)
Skratky distribúcii
Damn Small Linux DSL
Debian DEB
Fedora Core FC
Mandrake MDK
Mandriva MDK, MDV
Linux Lin
One Laptop Per Child OS OLPC
Red Hat RH
Red Hat Enterprise Linux RHEL
Suse Linux Enterprise Desktop SLED
Suse Linux Enterprise Server SLES
PCLinuxOS PCLOS
Čokoľvek založené na BSD *BSD
Čokoľvek založené na Ubuntu *buntu, *ubuntu
Vlastná Distribúcia Linuxu VDL
Windows NT/2000/XP/2003 WinNT
Windows 95/98/ME Win9x
1.4.3 Ako Linux funguje?
Linux
je moderný operačný systém. Aby tento softvér
mohol fungovať, vyžaduje v prvom rade hardvér. Bez neho sa
pohnúť nedá :)
Jadro systému Linux, inak povedané Kernel, zabezpečuje všetky základné funkcie operačného systému. Obsahuje potrebné ovládače pre používanie hardvéru, sériu príkazov na obsluhu OS atď.
GNU nástroje sú v pyramíde nad Kernelom. Tvoria potrebný softvérový základ open source aplikácii, úzko spolupracujúcich s Kernelom. Známy príklad je prekladač (komplilátor) GCC.
Bežné aplikácie sú na predposlednom mieste. Tu nájdete všetky bežne známy programy, ako je napríklad Firefox, OpenOffice.org, Skype a mnohé ďalšie.
Posledné miestečko zaberá podpora, preklad do rôznych jazykov atď.
Ako funguje súborový systém v Linuxe? Najlepšie ukázať na príklade... Alebo rovno na porovnaní... upozorňujem, že je to len približné, keďže Windows a Linux sú úplne odlišné systémy už od základov.
|
Ubuntu Linux |
Windows XP |
|
/ |
Disk C: |
|
/home/Jozef |
C:\\Documents and Settings\Jozef\My Documents |
|
/root |
C:\\Documents and Settings\Administrator\My Documents |
|
/usr |
C:\\Program Files |
|
/etc |
C:\\Windows\System32 |
|
/boot |
C:\\ |
|
/media |
Disk D, disk E... |
Tak a teraz pokus o úplné vysvetlenie...
Hlavný Linuxový disk má označenie „/“. Dostaneme sa sem, ak v hociktorom správcovi súborov budeme stále klikať na ikonku Hore. V / sa nechádza množstvo priečinkov. Najdôležitejšie sú /boot, /home, /root, /etc, /media a /usr. Povieme si teda niečo o nich...
/boot Miesto pre všetky bootovacie položky, nájdeme tu všetko potrebné pre spustenie systému. Teda zavádzač a jadro. Prezerať môže každý používateľ, upravovať iba root.
/dev Devices, miesto, kde sú „uskladnené“ dôležité informácie o HW, napríklad o logických jednotkách pevného disku
/home Domovské priečinky jednotlivých používateľov. Miesto, kde si môžete pridať svoje osobné súbory (hudba, filmy atď). Každý používateľ môže čítať a upravovať len vo svojom vlastnom priečinku, root môže (ako vždy) robiť všetko.
/root Domovské priečinky root-a. Prístup má iba root, bežný používatelia sa sem nedostanú.
/lib Tu sú umiestnené dôležité systémové knižnice. Linux oddeluje knižnice od programov.
/media Priečinok na pripájanie diskov. Sem si môžete pripojiť rôzne disky, mechaniku CD rom atď. Samozrejme aj konkrétne adresáre alebo aj .iso súbory. Pridávanie do tohto priečinka sa nazýva mountovanie. Prístup majú všetci, upravovať môže len root. Niekedy je /media nahradené za /mnt (teda lepšie povedané, /media je náhrada za /mnt v Debianových systémov.
/usr Linuxový „Program Files“. Sem sa inštalujú všetky programy.
Kubuntu 6.10 (Edgy Eft) predvolene skrýva všetky priečinky okrem /home a /media. Je to určené ako pomôcka pre všetkých začínajúcich Linuxákov. V novších verziách je táto možnosť vynechaná.
Aby nebol veľký bordel, tak skúsim popísať 3 rôzne Linuxové distribúcie. Ubuntu, Kubuntu a Mint Linux (Gnome verzia):
Ubuntu
Jadro + základný systém + X server + Gnome + Ubuntu Artwork + aplikácie špecifické pre Ubuntu
Kubuntu
Jadro + základný systém + X server + KDE + Kubuntu Artwork + aplikácie špecifické pre Kubuntu
Mint Linux (Gnome verzia)
Jadro + základný systém + X server + Gnome + Mint Linux Artwork + aplikácie špecifické pre Mint Linux
Linuxové systémy majú iné funkcie, iný vzhľad, iný spôsob inštalácie... O všetkom je postupne popísané v tomto manuály.
1.4.4 Spúšťanie programov
Programy sa dajú spúšťať mnohými spôsobmi ako bežný používateľ. Tu si ich popíšeme na programe Gaim.
Spustíme cez grafické menu. Gaim nájdeme na adrese Menu Aplikácie/Internet/Gaim Internet Messenger
Použijeme klávesovú skratku ALT+F2 a napíšeme jednoducho gaim.
Spustíme ikonou, ktorú si pridáme na pracovnú plochu alebo do niektorého panelu.
Napíšeme slovo gaim (malými písmenami) do konzoly. Mal by sa okamžite spustiť. Ukážka: $ gaim
Programy sa dajú spúšťať dvomi spôsobmi pod účtom roota. Tu si ich popíšeme na programe Gedit.
V konzole napíšeme $ sudo gedit
Použijeme skratku ALT+F2 a napíšeme do okienka: gksu gedit (V Ubuntu)
Použijeme skratku ALT+F2 a napíšeme do okienka: kdesu gedit (V Kubuntu, aj keď používatelia Kubuntu asi častejšie použijú kdesu kwrite)
1.5 Licencia
|
|
Microsoft Windows XP |
Ubuntu Linux (akákoľvek verzia) |
|---|---|---|
|
Inštalácia z 1 CD na viac PC: |
Nelegálne |
Legálne a neobmedzené |
|
Používanie OS na PC, ktorý nemá nainštalovaný OS špeciálne na tento počítač: |
Musí byť odstránený z PC, na ktorý je OS určený. Vo Windows Vista je však aj toto nelegálne |
Legálne a neobmedzené |
|
Domáce kopírovanie: |
Maximálne 1 kópia, len na vlastné použitie. Inak nelegálne |
Legálne a neobmedzené |
|
Zverejnenie zdrojových kódov OS: |
Nelegálne |
Legálne a neobmedzené |
|
Aktivácia produktu u výrobcu: |
Potrebná |
Nepotrebná |
|
Ochrana proti kopírovaniu: |
Aktivácia, špeciálne CD, Windows Genuine aktualizácia pre Win XP, Sériové číslo, obmedzovanie niektorých služieb, otravná tabuľka upozorňujúca na nelegálnosť :-) Niektoré programy sa nedajú nainštalovať na nelegálny Windows. |
Nepotrebná |
|
Organizácie kontrolujúce legálnosť v SR: |
Microsoft, BSA, Polícia SR |
Ubuntu je legálne akýmkoľvek spôsobom |
|
Legálne možnosti získania OS: |
Zakúpenie CD, predinštalovanie v PC |
Zakúpenie CD, predinštalovanie v PC, stiahnutie z internetu, vytvorenie kópie od kamaráta, bezplatné zaslanie z internetu |
2.1 Porovnanie OS
Pre jednoduchosť je porovnávané Ubuntu Feisty Fawn s populárnym Windows XP Service Pack 2.
Inštalácia
Jednoduchá,
bez možnosti spustenia systému pred inštaláciou.
Zavádza sa z CD. Inštalácia vrátane ovládačov,
Service
Pack-u, prekladu do slovenského jazyka a základných
nastavení zaberie približne 80 minút. Podľa výkonu
PC. Možnosť nainštalovania len na málo platforiem.
Jednoduchá,
s možnosťou spustenia systému pred inštaláciou.
Zavádza sa z CD. Spustenie z CD trvá asi 4 minúty,
inštalácia približne 10 minút. Nainštalovanie
všetkého potrebného pre bežný PC trvá
dokopy asi 50 minút. Podľa výkonu PC. Ubuntu
sa dá nainštalovať na celom rade platforiem, na rozdiel od
produktu spoločnosti Microsoft.
Kancelársky balík
![]()
V základnej inštalácii Windows sa nachádza len Wordpad, komerčný Microsoft Office sa dá legálne zakúpiť od 5000 SK (bez aplikácie PowerPoint na tvorbu prezentácii. S ňou a s ďalšími doplnkami sa cena výrazne zvyšuje).
![]()
V základnej inštalácii Ubuntu nájdete kompletný OpenOffice.org, schopný pracovať aj s formátmi MS Windows. Umožňuje okamžitú konverziu do PDF a mnohých ďalších formátov. Je samozrejme funkčný aj pri spustení ako Live CD.
Internet
![]()
Ako prehliadač je len Internet Explorer, ktorý žiadnemu pokročilejšiemu používateľovi nevyhovuje. Chýba softvér na komunikáciu cez protokoly ICQ, IRC a ďalšie. Windows je extrémne ľahko napadnuteľný počítačovými vírusmi či spyware.
![]()
Namiesto IE je použitý Mozilla Firefox, najrozšírenejší prehliadač medzi odbornejšou verejnosťou. Na komunikáciu je hneď niekoľko programov, a pridanie akéhokoľvek programu je možné niekoľkými kliknutiami. Je prakticky nemožné, aby Ubuntu napadol nejaký škodlivý kód.
Pohodlnosť ovládania
![]()
Ovládanie
je štandardné. Nemá niektoré funkcie, ktorými
disponuje KDE alebo Gnome. Všetko sa nastavuje len klikaním
myšou. Štandardne je použité konto administrátora,
takže netreba sa babrať s prístupovými právami,
netreba zadávať heslo pre žiadne úlohy.
Obrovské možnosti konfigurácie, veľa grafických rozhraní s možnosťou výberu. Prepracovaný systém správania sa aplikácii, možnosť rýchleho spustenia programov, ktoré nenájdete na ploche alebo niekde inde. Niektoré veci sa musia nastavovať v konfiguračných súboroch. Pevné rozdelenie na bežného používateľa a roota.
Grafika
![]()
V základnej inštalácii nájdete len Skicár, nevhodný na akúkoľvek zložitejšiu činnosť. Väčšina zložitejších programov sú komerčné, a Vaša peňaženka to dobre pocíti ak budete chcieť mať niečo legálne :-) Na pobavenie, si môžete pozrieť, ako sa dá nakresliť auto v skicári v rukách profíka: http://www.youtube.com/watch?v=ElrldD02if0
Gimp
je najlepší voľne prístupný grafický
program na svete. Funguje už pri spustení ako Live CD.
Umožňuje plnohodnotnú zmenu formátu, množstvo
efektov či prácu vo vrstvách. Je výborný
na základnú úpravu fotografii.
2.2 Náhrada Windows Programov
Niektoré programy sú tzv. viacplatformové. To znamená, že majú verzie pre viac operačných systémov – bez emulácie. S pomocou Wine sa dá rozfugnovať aplikácií ešte viac. Je to napríklad AbiWord, Opera, Firefox, The Gimp, Gaim, Skype, Thunderbird či VLC. Označím ich zelenou farbou. Teda tieto programy si môžete nainštalovať aj na MS Windows a používať ich – a pri prechode na Linux nemáte problém. Väčšina programov však funguje len pre Windows. A tak musíte hľadať nejakú náhradu. Tu je jednoduchá tabuľka, podľa ktorej nájdete rovnako dobrý, alebo aj lepší program. Hviezdičkou sú označené programy, ktoré sú prítomné hneď po inštalácii OS Windows alebo Ubuntu.
|
Microsoft Windows |
Ubuntu Linux |
|---|---|
|
Paint Shop Pro, Corel Draw, Gimp |
Gimp*, Krita |
|
Tento Počítač (Windows Explorer)* |
Nautilus*, Thunar, Konqueror |
|
Internet Explorer*, Maxthon, Firefox, SeaMonkey, Opera |
Internet Explorer, Epiphany, Galeon, Konqueror, Firefox*, SeaMonkey, Opera |
|
ICQ, MSN Messenger*, Skype, Gaim, Pidgin, Miranda |
Gaim*, Pidgin, Kopete, aMSN, Alicq, Centericq, Licq, Skype |
|
Outlook Express*, Exchange, Thunderbird |
Evolution*, Kmail, Thunderbird |
|
Microsoft Word, OpenOffice.org Writer, Abiword, Wordpad |
OpenOffice.org Writer*, Kword, Abiword |
|
Microsoft Excel, OpenOffice.org Calc |
Gnumeric, OpenOffice.org Calc* |
|
Microsoft powerpoint, OpenOffice.org Impress |
OpenOffice.org Impress* |
|
Microsoft Access, OpenOffice.org Base |
OpenOffice.org Base* |
|
Ovládací panel* |
Nastavenie v GNOME, KDE alebo XFCE*, konzolové príkazy |
|
Winamp, Windows Media Player*, VLC, Radlight, BSplayer |
Xmms, Mplayer, AmaroK, Totem, Gxine, Rhythmbox*, VLC |
|
Notepad*, Wordpad*, PsPad |
Gedit*, KWrite, Mousepad, Leafpad, Abiword |
|
Total Commander, Free Commander |
Krusader, Gnome Commander, Midnight Commander |
|
Nero, Easy CD Creator, WinOnCD, Burner XP, Windows Explorer* |
K3b, GnomeBaker, Brasero, Xfburn, Graveman |
|
Nod32, Panda Antivirus, Norton Antivirus, AVG, Avast |
Momentálne nie sú potrebné antivírusové programy. Až raz budú potrebné, tak budú zadarmo vo všetkých väčších distribúciach... |
Viac o náhradách programov nájdete na http://www.abclinuxu.cz/clanky/ruzne/cim-v-linuxu-nahradit-aplikace-windows.
2.3 Formáty
Obrázky vo formátoch GIF, PNG, JPG, BMP a mnohých ďalších fungujú nezávisle od operačného systému. navyše veľmi populárny program Gimp funguje pod Ubuntu Linuxom, pod akýmkoľvek iným Linuxom, či pod Windows.
S hudobnými formátami je to už niečo iné. Ubuntu predvolene nepozná MP3, čo sa dá samozrejme zmeniť. Horšie je to niekedy s formátmi Windows Media. A hoci je pod Ubuntu jednoduchšia a rýchlejšia inštalácia kodekov, pre Windows je ich trochu viac :-( Ubuntu však okamžite pozná kvalitné audio formáty, ako je napríklad Ogg.
Filmové formáty fungujú v závislosti od kodekov, ale aj od prehrávača. Za najlepšie prehrávače pod Linuxom sa považuje VLC, Mplayer alebo Kaffeine. Niektoré programy sú samozrejme aj pre Windows.
Jediný vážny problém je s dokumentami. Tentokrát na strane užívateľov Windows a Microsoft Office (samozrejme všetci máme všetko legálne...). Ak vytvoríte dokument DOC v MS Word, tak ho môžete bez problémov čítať a meniť v OpenOffice.org alebo Koffice. Ak ale uložíte formát ako DOC, tak bežný užívateľ Windows len pozerá doblba, že čo to vlastne je. Ani v pripravovanom kancelárskom balíku MS Office nie je zahrnutá podpora ODT automaticky. Samozrejme môže mať niekto OpenOffice.org aj pod Windows, ale určite nepoteší, že aj tak bude dokument vyzerať trošku inak. Budú totiž nainštalované odlišné písma :-( Na zmenu z ODT na DOC pod Windows môžete použiť OpenOffice.org, Abiword, špecializované konvertory, doplnok do MS Office, a taktiež internetové kancelárske balíčky.
Inštalácia Ubuntu je veľmi jednoduchá na počítač, kde je už Windows. Všetko sa urobí samo. Ak ale máte Ubuntu a chcete prihodiť Windows, pozrite si túto adresu:
http://apcmag.com/5459/dualboot_ubuntu_and_windows_xp
2.4 Rozdiely v ovládaní
Účet administrátora
Účet administrátora existuje prakticky pod každým operačným systémom. Ubuntu samozrejme nie je výnimkou. Je to účet, pod ktorým môžete inštalovať programy či meniť nastavenia PC. Vo všetkých Linuxoch sa namiesto komplikovaného slova administrátor vyskytuje root. Aj keď má tento účet každý OS, väčšina používateľov Windows to nevyužíva, čo znamená, že môže každý meniť všetko. V Linuxe môže zmeniť čokoľvek ten, kto má heslo roota :-)
Antivírová ochrana
Microsoft Windows XP SP2 Vás otravuje povinnosťou nainštalovať antivírus. Je prakticky nemožné bez komplikovaných zásahov v registroch zbaviť sa tejto požiadavky. V Ubuntu Linuxe môžete čokoľvek okamžite zakázať, alebo aj úplne preprogramovať. Akýkoľvek antivír v Linuxoch však funguje úplne odlišne – je totiž stavaný na kontrolu počítačov v sieti, ktoré používajú komerčný SW od spoločnosti Microsoft.
Registre systému
Registre v Microsoft Windows je neprehľadná množina písmen a číslic. V Ubuntu žiadne registre (alebo ak chcete tak Regedit) nenájdete, ale za to tu nájdete množstvo súborov v priečinkoch podľa významu. Pod účtom roota ich môžete upravovať ľubovoľným textovým editorom. Samozrejme môžete cez ALT+F2 spustiť gconf-editor.
Aktualizácie
Na každú kópiu, keďže všetky sú legálne :-) Aktualizácie v Ubuntu Linuxe sú rozsiahle – pretože aktualizujú akýkoľvek súbor. Aktualizácie sa samozrejme dajú akokoľvek nastaviť. Počítač sa musí reštartovať len pri veľkých zásahoch do jadra systému.
Viac pracovných plôch
Ak ste v Linuxe nový, tak Vás to prekvapí. Faktom ale ostáva, že veľká väčšina grafických rozhraní používa viac plôch, ktoré si môžete posúvať napríklad kolieskom myšky. Nepotrebujete sa odhlasovať ani nič podobné, len okamžite zmeniť plochu. Môžete mať programy spustené na viacerých plochách. Napríklad na jednej môžete mať Pidgin a OpenOffice.org, na inej zas Amarok a GnomeBaker.
Spúšťanie programov
V
Linuxe využívajúcom grafické rozhranie KDE,
GNOME, alebo XFCE, môžete spúšťať akékoľvek
programy. Bez potreby vedieť, kde sa nachádzajú. Aj v
Linuxe máte ikony na ploche či v panely, ale často sa vôbec
nevyužívajú. ALT+F2 to istí :-)
Okno na spustenie programov, spustené skratkou ALT+F2 v Gnome. Grafické rozhrania sa líšia napríklad aj touto tabuľkou. Niektoré malé rozrhania, ako napríklad Fluxbox, túto tabuľku vôbec nemajú pri stlačení ALT+F2.
Inštalácia programov
Práve v tejto oblasti sú tieto operačné systémy úplne odlišné. Preto je o tom napísaná celá kapitola 4 :)
Spolupráca s konkurenčným OS
V Linuxe spoznáte Windows disky, Windows formáty a tak ďalej. Podľa Microsoftu ešte stále žiadny Linux neexistuje :-)
Archívy
Kým v MS Windows je základný archív .zip alebo .rar, v Linuxe je bežný formát .tar.gz alebo tar.bz2. Všetky formáty zobrazí napríklad Winrar (Windows) alebo Ark (Linux).
Predvolené aplikácie
Dva odlišné systémy používajú aj odlišné predvolené aplikácie. Ako príklad je môže poslúžiť Internet Explorer a Firefox. Vo Windows máte zastaralý program, ktorý si každý (kto sa aspoň trošku vyzná do počítačov) vymení za Firefox, Operu alebo iný prehliadač. V Linuxe je predvoleným prehliadačom Firefox, takže nemusíte inštalovať poriadny prehliadač, keďže ho už máte. Ak ste priaznivcom Opery, nainštalujete tento program bez problémov pod akýmkoľvek systémom. Ďalší rozdiel je v prehrávači (Windows Media Player nahradený v Kubuntu a Mint Linuxe programom Amarok, v Ubuntu je to Totem a Rhythmbox), kancelárskom balíku (pozor – predvolený kancelársky balík v Microsoft Windows je len Wordpad, nie MS Office. Ten treba za ťažké peniaze dokúpiť, alebo zvoliť OpenOffice.org), v e-mailovom kliente a tak ďalej.
Získanie informácii z „mŕtveho systému“
Stáva sa. Ak Vám operačný systém nejakým spôsobom nejde spustiť, často prídete o dôležité súbory, ktoré sa stratia preformátovaním a preinštalovaním... Z OS Windows nemáte prakticky žiadnu šancu tieto dáta zachrániť. Jedinou možnosťou je nainštalovať Windows na iný disk, a cez novú inštaláciu získať potrebné dáta. Linux ponúka možnosti Live CD, s pomocou ktorých sa dá súbor presunúť na iný disk, USB kľúč či na internet. Ak sa pôvodný systém nedá spustiť kvôli zavíreniu, dá sa pod Live CD Linuxu spustiť antivírový program. Ak spadol otvorený OS, teda všetko okrem Windows, tak ľahko získate napríklad IP adresu, alebo správu „čo sa vlastne stalo“. Na Slovensku je tiež častá odpoveď na otázku čo robiť: „Zavolám nejakého rodinného príslušníka, ktorý s tým bude vedieť čo robiť“. Ale s čím príde? :-)
Zmena klávesnice
Vo Windows si môžete zmeniť klávesnicu pomocou ikonky v panely, alebo klávesovou skratkou. V Linuxe sa klávesnica mení rovnakou metódou, alebo príkazmi ako napríklad:
setxkbmap sk
setxkbmap cz
setxkbmap us
Veľkou výhodou môže byť pri správnom použítí rýchlosť (šípka hore a enter), a tiež prakticky každá klávesnica na svete. Takže si môžete rýchlo nastaviť nemeckú, mongolskú, či klávesnicu Stredoafrickej republiky :-)
Rozdielne disky
Windows a Linux používajú odlišné disky. V Linuxe nepotrebujete defragmentáciu, a vidíte Windows disky. Linuxové disky pod Windows vidíte len s nejakým doplnkom. Jedna z možností je použiť stránku http://www.fs-driver.org
Hry
Moderné hry sú robené hlavne pre Windows. A aj keď sa mnohé dajú pod Linuxom spustiť, celkovo idú pod Windows rýchlejšie. Crackované a rôzne nelegálne prispôsobené hry sa väčšinou nedajú použiť. S originál hrami pôvodne pre Windows je oveľa menej problémov.
Chýbajúce súbory
Vo Windows sa vám môže stať, že vám vypíše chýbajúci súbor. Môže vám tiež celý operačný systém zrútiť. V Linuxe sa to môže stať tiež. Osobne sa mi to síce nestalo, ale ak by sa to stalo, tak si chýbajúci súbor pridám cez grafický nástroj Synaptic.
Práca s disketami
V systéme Windows je lepšie prepracovaná a funguje jednoduchšie.
Inštalačné médiá od počítača
Grafickú kartu a tiež základnú dosku nainštalujete vo Windows z CD od predajcu počítača. V Linuxe je potrebné spoľahnúť sa na internet, aj keď podpora množstva hardvéru je okamžite v Linuxovom jadre.
Inštalačné súbory
Vo Windows kliknete na setup.exe, a program si môžete vybrať kam sa nainštaluje. Zaplní samozrejme aj systémové registre a tak podobne. V Ubuntu sa použité inštalačky kopírujú do /var/cache/apt/archives, odkiaľ sa dajú kedykoľvek odstrániť. Napálením týchto archívov na DVD môžete mať všetky programy pokope, a môžete ich následne (pre)inštalovať aj na iných počítačoch.
2.5 Spustenie programov pre Windows
Wine je program, ktorý vám umožní spustiť aplikácie vytvorené pre operačný systém Windows pod iným operačným systémom. V našom prípade pod Ubuntu Linuxom. Emulácia (Wine nie je tak celkom emulátor, ale tak neviem či to treba detailne rozoberať...) nie je úplne bezchybná, a niekedy nepoužiteľná, ale napriek tomu je Wine výborný program. Dá sa stiahnuť cez Synaptic, ale v klasických repozitároch nie je vždy najnovšia verzia. Preto si pridajte tento zdroj softvéru:
deb http://wine.budgetdedicated.com/apt feisty main
Nezabudnite potom obnoviť zoznam zdrojov. Po inštalácii treba spustiť nastavenia programu Wine. Vyvoláme to napísaním winecfg do okienka vyvolaného skratkou ALT+F2. potom už len stačí spustiť si .exe súbor s aplikáciou pre MS Windows. Lepšie je spúšťať exe súbory cez konzolu – systém skôr pochopí, čo od neho chceme :-) A tiež budeme vedieť, v čom je nejaká chyba. Spustenie cez Wine v konzole vyzerá napríklad takto:
$ wine názov_programu.exe
Ak si chcete urobiť odkaz na hru pre Windows (v tomto prípade Starcraft) v niektorom paneli, ako príkaz napíšte:
wine /home/hry/starcraft/starcraf.exe
S Wine spolupracuje aplikácia Dosbox. Ak zadáte otvorenie dosovej hry v grafickom režime, pokúsi sa spustiť túto hru v Dosbox-e. Príklad môže byť napríklad staručká hra Prince Of Persia. Ak sa vám Dosová aplikácia nebude dať vypnúť, prepnite sa do shellu (CTRL+ALT+F1), a napíšte:
$ killall meno_procesu
A teraz sa môžete už vrátiť do grafiky (CTRL+ALT+F7). Ak by ste mali problémy so zvukom, stačí premenovať súbor /usr/lib/wine/winearts.drv.so na /usr/lib/wine/winearts.drv.so.old. Robí sa to nasledovným príkazom:
$ sudo mv /usr/lib/wine/winearts.drv.so /usr/lib/wine/winearts.drv.so.old
2.6 Disky
Windows a Linux používajú iný formát diskových oddielov, a tiež iné rozdelenie diskov. V MS Windows je swap na každom disku, alebo len na disku C. Dá sa nastaviť a ľubovoľne meniť. V OS Linux je swap ako vlastný disk.
Určite poznáte FAT32 a NTFS. Sú to základné diskové oddiely v MS Windows. Z Linuxu môžete obidva čítať, a na FAT32 aj okamžite zapisovať. Podpora Linuxových oddielov (Ext2/Ext3, ReiserFS) je bohužiaľ zo strany Microsoftu nulová :-( Ak teda chcete používať aj Windows aj Linux, dobre si rozmyslite ako si systém sformátujete. Ešte jedna dôležitá vec – systém FAT32 nepovoľuje väčšie súbory ako 4GB. Môžete byť teda obmedzený kvôli obrazom DVD, alebo niektorým DVD filmom. Ak teda sťahujete nejakú distribúciu Linuxu na DVD na disk, tak už viete, prečo vám pri 4GB prestal prenos :-) Pripájanie diskov je vysvetlené v kapitole o Live CD.
Ubuntu dokáže okamžite čítať NTFS disk, ale nedokáže naň zapisovať :-( Pomôže však jednoduchý doplnok nazvaný Ntfs-3g. postup nastavenia:
Nastavte si korektne repozitáre (kapitola 4.1)
Vyhľadajte si v Synapticu ntfs-3g, a nainštalujte všetky súvisiace programy
Otvorte súbor /etc/fstab:
$ sudo cp /etc/fstab /etc/fstab.zaloha
$ sudo gedit /etc/fstab
Upravte všetky NTFS disky tak, že vymeníte v každom riadku od slova ntfs úplne všetko za tento zápis:
ntfs-3g defaults,locale=sk_SK.utf8 0 0

Takže ľudskou rečou... v každom riadku, kde sa bude nachádzať slovo NTFS, vymeníte:
ntfs nejaké_ďalšie_informácie
za:
ntfs-3g defaults,locale=sk_SK.utf8 0 0
Iná možnosť je použiť grafický nástroj. Tak teda poďme na to:
ALT+F2: gksu ntfs-config
Poznámka: Úprava EXT2/EXT3 cez MS Windows je možná vďaka doplnku zo stránky http://uranus.it.swin.edu.au/~jn/linux/ext2ifs.htm
2.7 Klávesnica
Slovenská predvolená klávesnica je QWERTZ (v Ubuntu Dapper je to QWERTY, ale to už dávnejšie nie je najnovšie vydanie Ubuntu). Slovenská QWERTY vo Windows a v Linuxe je takmer rovnaká – a predsa úplne iná!
Napríklad pri použití Caps Lock. Takto vyzerá veta napísaná vo Windows, ak nebudeme Caps Lock vypínať a nebudeme stláčať Shift:
čERVENá čIAPOčKA SA PRECHáDZALA CEZ AMAZONSKý PRALES, A PRI TOM SA HRALA S GUľôčKOU.
A teraz ako by to vyzeralo v Linuxe:
ČERVENÁ ČIAPOČKA SA PRECHÁDZALA CEZ AMAZONSKÝ PRALES, A PRI TOM SA HRALA S GUĽÔČKOU.
Rozdiel je vidno na prvý pohľad :) Tak a teraz niečo o špeciálnych znakov, ktoré môžu zaujímať programátorov... Napríklad zátvorky:
|
< > Pravý ALT+tlačítka nad ním |
[ ] Pravý ALT+tlačítka ú a ä |
{ } Pravý ALT+tlačítka 9 a 0 |
|
|
( ) Pravý SHIFT+tlačítka s ä a ň |
/ \ Pravý SHIFT+tlačítko ú, pravý ALT+tlačítko ň |
||
Znaky ako `!@#$%^&*{} idú priamo zo Slovenskej – pravý ALT+číslo hore. Netreba sa prepínať na anglickú klávesnicu.
Prepínanie klávesnice: V akomkoľvek grafickom prostredí sa dá do panelu pridať ikonka. Dá sa tiež konzolovými príkazmi:
$ setxkbmap sk
$ setxkbmap cz
$ setxkbmap us
3.1 Výber vhodnej derivácie
Tento návod je robený pre ľudí, ktorý už používajú MS Windows. Nemusíte sa báť o svoje dáta, ak pôjdete pozorne podľa postupu. Upozorňujem, že nové opravné verzie (napríklad Dapper Drake 6.06.1) sú rovnaké ako 6.06 s aktualizáciami dostupnými v deň vydania opravného vydania. Operačných systémov, obsahujúcich slovo Ubuntu, je na internete čoraz viac. Aké sú vlastne rozdiely?
|
Derivácia |
Ubuntu |
Kubuntu |
Edubuntu |
Xubuntu |
Ubuntu Studio
|
|
Prvé vydanie |
4.10 |
5.04 |
5.10 |
6.04 - CD 5.10 - repozitáre |
od 7.04 |
|
Popis |
Pôvodné a najrozšírenejšie vydanie, založené na grafickom rozhraní Gnome. Používa správcu súborov Nautilus, prehliadač Firefox, pre prácu s repozitármi používa program Synaptic. |
Založené na KDE. Používa Konqueror ako správcu aj ako prehliadač, repozitárový program Adept. |
Ubuntu prispôsobené do škôl – pridané programy na vzdelávanie. |
Odľahčené vydanie, vhodné pre staršie PC, založené na XFCE. Používa Thunar, Firefox a Synaptic. |
Vydanie založené na pôvodnom Ubuntu, so špecializáciou na multimédia – zvuk, grafika a video. |
|
Obrázky |
http://shots.osdir.com/slideshows/slideshow.php?release=790&slide=4 |
http://shots.osdir.com/slideshows/slideshow.php?release=786&slide=4 |
http://shots.osdir.com/slideshows/slideshow.php?release=784&slide=3 |
http://shots.osdir.com/slideshows/slideshow.php?release=791&slide=3 |
http://shots.osdir.com/slideshows/slideshow.php?release=814&slide=1 |
|
Slovenská Wikipédia |
|||||
|
Anglická Wikipédia |
Ďalej je potrebné vybrať si platformu, na ktorú budete inštalovať. Podporované sú bežné počítače 32 bitové s procesormi Intel či AMD, 64 bitové počítače a počítače Macintosh. Vyberte si podľa toho, aký používate. Ak ste si nie istý, opýtajte sa niekoho vo svojom okolí, alebo siahnite po verzii pre počítače s 32 bitovými procesormi. Na 64 bitovom PC pôjde 64 bitové Ubuntu rýchlejšie ako 32 bitové.
Do tretice sa dá vybrať trojica inštalačných médií. Existuje Desktop CD, takže najčastejšie Ubuntu CD. Práve tieto médiá sa posielajú aj zadarmo z internetu. Je to Live CD s možnosťou jednoduchej inštalácie na pevný disk. Serverové vydanie je určené pre sieťový server, a alternatívne CD obsahuje inštaláciu, na ktorú sme zvyknutý z inštalácie Microsoft Windows (takže bez možností Live CD) na PC. Pri inštalácii je viac možností nastavenia, a tiež má nižšie nároky na pamäť RAM pri inštalácii.
Existujú aj rôzne neoficiálne derivácie Ubuntu. Teda založené na Ubuntu, ale s niekoľkými zmenami a s inými autormi. Výborné sú napríklad Linux Mint, Fluxbuntu a iné. Viac sa o nich dozviete na stránke www.distrowatch.com.
3.2 Výber vhodného disku
Ak máte disk rozdelený na niekoľko častí a máte nainštalovaný MS Windows, vyberte jeden z diskov, premiestnite dôležité údaje na iné disky, a dajte mu meno napríklad Linux. Ak chcete Ubuntu len tak vyskúšať (čo to vlastne je), spustite si ho ako Live CD. Ak chcet dať na disk, mal by mať minimálne 2,5 GB miesta. Ak ho chcete skúšať aspoň mesiac, alebo normálne používať, mal by mať minimálne 4GB priestoru. Ideálne aspoň 12GB. Odporúčam tiež pomenovať poriadne všetky disky, aby ste sa v nich dobre vyznali aj pod Linuxom. Dajte im mená Filmy, Hudba, Hry a tak podobne. Okrem toho je nutné odpísať si svoje „internetové čísielka“, teda napríklad IP adresu na nejaký papier, aby ste ich mohli počas inštalácie zadať.
Najdôležitejšie je vedieť, že Linux a Windows používajú odlišnú správu diskov! Pre nás to znamená to, že naše Linuxové disky systém MS Windows nespozná :-( Pod Linuxom môžeme však pracovať so všetkými diskami pre Windows aj Linux. Pokiaľ je to možné, tak pre Windows používajte FAT32. Linux si s ním lepšie poradí. Ak máte Windows Me alebo 98, tak nebudete mať žiadny problém. Linux používa formát súborov Ext3 (ešte sa o tom zmienim). Viac o rozdeľovaní v kapitole 3.3.6.
TIP: Ak nemáte možnosť len tak uvoľniť nejaký disk, vyskúšajte si aspoň Live CD. Takže spusťte si CD a normálne pracujte s Ubuntu Linuxom, len to bude dosť pomalšie a bude to mať pár nevýhod. Keď si disk zoženiete, stačí to naň potom nahodiť. Na inštaláciu určite nemusíte mať 2 disky, akože 2 kusy hardvéru. Úplne stačí nechať nejakú partíciu.
3.3 Inštalácia z CD
3.3.1 Získanie CD
Inštalačné média sa dajú zohnať viacerými spôsobmi. Všetky menované sú samozrejme úplne legálne:
Požičaním od kamaráta, učiteľa výpočtovej techniky a tak podobne.
Napálením z originálnej alebo z už napálenej verzie, či z obrazu CD, ktorý si stiahnete z internetu.
Zakúpenie na internetovej stránke alebo v obchode (cena je viac-menej za médium a vypálenie). Na nákup z internetu odporúčam obchod na www.linuxos.sk
Bezplatné zaslanie z internetu zo stránky http://shipit.ubuntu.com, alebo ak ste priaznivec Kubuntu či Edubuntu tak http://shipit.kubuntu.com a http://shipit.edubuntu.com. Xubuntu, takže systém založený na Ubuntu a XFCE, v čase písania tohto textu nemal shipit program. Shipit program má od nedávna aj slovenská stránka www.kubuntu.sk. Zasiela sa verzia Feisty Fawn (7.04), predtým sa zasielala verzia Dapper Drake (6.06 a 6.06.1) a Breezy Badger (5.10).
Ubuntu
sa dá stiahnuť aj ako sústava balíkov, ktoré
sa nainštalujú v staršej, teda predposlednej verzii. Nemôže
sa vytvoriť verzia 7.04 priamo z 6.06, ale môže sa vytvoriť
6.06 => 6.10 => 7.04
3.3.2 Napálenie CD z .iso obrazu
Obraz vypálite napríklad v programe Nero (Rekordér/Vypáliť image). Na stránkach Ubuntu si môžete nájsť aj MD5 kontrolný súčet. Odporúčam nevypaľovať obraz na CD rýchlejšie ako rýchlosťou 8x, a na CD-RW rýchlejšie ako 4x. Ak nepoužívate Nero, skúste iný program. Každý nový by mal mať túto funkciu. zadarmo je napríklad Infrarecorder. Napálenie ako bootovateľné (spustiteľné) CD nestačí!
Ak už máte nainštalované Ubuntu, tak je tu ďalšia možnosť – CD môžete vypáliť priamo v správcovi súborov – stačí len pravým tlačítkom myši stlačiť na .iso obraz. Ďalšia možnosť je doinštalovať program GnomeBaker alebo K3B.
MD5 Súčet Ubuntu desktop Feisty Fawn 7.04 CD i386: e296e3468358789904097fc8df29609a
MD5 Súčet Ubuntu desktop Feisty Fawn 7.04 DVD i386: ca609edf086eea0c821ba34a5c0a709d
MD5 súčet sa dá vo Windows zistiť napríklad pomocou programu MD5summer - http://www.md5summer.org
3.3.3 Rozdelenie disku
Rozdeľovať disk môžete cez:
Cd z Windows 2000/XP pri inštalácii
Systémovú disketu z Windows a program fdisk
Akúkoľvek Linuxovú distribúciu
Programy priamo v distre, napríklad Gparted
A ako vhodne rozdeliť disk? Tu sa údaje veľmi rôznia podľa vašich hardvérových možností, a podľa plánovaného použitia. Tak ukážem niekoľko vlastných príkladov (uvažované pre originál Ubuntu). Môžete sa tým riadiť, ale samozrejme nemusíte :-)
|
40 GB (reálne 39 GB), Linux, 256 MB RAM |
||||
|
Názov |
Veľkosť |
Pripojenie v Linuxe |
Zariadenie |
Formát |
|
Primárny Linux disk |
10 GB |
/ |
hda1 (sda1) |
ext3 |
|
Swap disk |
400 MB |
Nemá pripojenie |
hda5 (sda5) |
linux-swap |
|
Domovský priečinok |
Zvyšok |
/home |
hda6 (sda6) |
ext3 |
|
80 GB (reálne 78 GB), Linux, 512 MB RAM |
||||
|
Názov |
Veľkosť |
Pripojenie v Linuxe |
Zariadenie |
Formát |
|
Primárny Linux disk |
25 GB |
/ |
hda1 (sda1) |
ext3 |
|
Swap disk |
800 MB |
Nemá pripojenie |
hda5 (sda5) |
linux-swap |
|
Domovský priečinok |
Zvyšok |
/home |
hda6 (sda6) |
ext3 |
|
80 GB (reálne 78 GB), Windows + Linux, 512 MB RAM |
||||
|
Názov |
Veľkosť |
Pripojenie v Linuxe |
Zariadenie |
Formát |
|
Windows disk C |
16 GB |
/media/windows_c |
hda1 (sda1) |
fat32 |
|
Windows disk D |
32 GB |
/media/windows_d |
hda5 (sda5) |
fat32 |
|
Primárny Linux disk |
Zvyšok |
/ |
hda6 (sda6) |
ext3 |
|
Swap disk |
800 MB |
Nemá pripojenie |
hda7 (sda7) |
linux-swap |
|
160 GB (reálne 156 GB), Windows + Linux, 768 MB RAM |
||||
|
Názov |
Veľkosť |
Pripojenie v Linuxe |
Zariadenie |
Formát |
|
Windows disk C |
32 GB |
/media/windows_c |
hda1 (sda1) |
fat32 |
|
Windows disk D |
64 GB |
/media/windows_d |
hda5 (sda5) |
fat32 |
|
Primárny Linux disk |
25 GB |
/ |
hda6 (sda6) |
ext3 |
|
Swap disk |
1200 MB |
Nemá pripojenie |
hda7 (sda7) |
linux-swap |
|
Domovský priečinok |
Zvyšok |
/home |
hda8 (sda8) |
ext3 |
|
160 GB (reálne 156 GB), Linux, 1 GB RAM |
||||
|
Názov |
Veľkosť |
Pripojenie v Linuxe |
Zariadenie |
Formát |
|
Primárny Linux disk |
30 GB |
/ |
hda1 (sda1) |
ext3 |
|
Swap disk |
1500 MB |
Nemá pripojenie |
hda5 (sda5) |
linux-swap |
|
Domovský priečinok |
Zvyšok |
/home |
hda6 (sda6) |
ext3 |
Poznámka: 1 MB = 1024 KB, 1GB = 1 048 576 KB. Samozrejme sa to zaokrúhľuje na tisícky.
Máte tzv. supermarketový počítač? Asi radšej vysvetlím o čo ide... v rôznych obchodoch flákajú rozdelenie disku. Urobia iba jeden disk a naň nainštalujú Windows. Ako ale tento disk zmeniť na menšie časti?
Defragmentácia
disku vo Windows – všetky súbory sa budú presúvať
na začiatok disku. To bude dosť trvať, záleží od
veľkosti disku, množstva údajov a celkovo hardvéru
počítača
Zálohovanie mimoriadne potrebných súborov na CD/DVD/USB kľúč. Napríklad vaše dokumenty z práce. Tento krok môže byť preskočený, ale niekedy vám to môže zachrániť krk
Spustenie LiveCD Ubuntu alebo inej distribúcie, ktorá má aplikáciu Gparted. V Ubuntu LiveCD tento program spustíte pomocou:
ALT+F2: gksu gparted
Zmenšenie jedinej partície, a vytvorenie nových oddielov. Toto pridám tiež radšej do bodov:
Zmenšenie oblasti cez program Gparted (povel Resize/Move)
Na vytvorenom voľnom mieste vytvorte rozšírenú oblasť (Extended partition)
Rozdelte rozšírenú oblasť na minimálne 2 logické jednotky (jednu pre swap, druhú ako Linuxový disk (ext3)
Rozdeľovanie disku v LiveCD Gparted - „supermarketový počítač“
TIP: Kubuntu nemá program Gparted. Použite teda Gparted LiveCD, ktorého hlavná úloha je práve rozdeľovanie disku.
3.3.4 Zistenie kvality média
Ak napaľujete CD, skontrolujte si potom jeho MD5 súčet. Niektoré napaľovacie programy to však nepodporujú :-(
Ak máte podozrenie, že napálené CD je nekvalitné (teda nedá sa kvôli nejakým chybám nainštalovať), pri opätovnom bootovaní vyberte možnosť otestovať CD na chyby. Bude to trošku trvať. Neoficiálne distribúcie založené na Ubuntu nemajú túto možnosť.
3.3.6
Inštalácia z desktop CD
Samotná inštalácia je veľmi jednoduchá. Vložte CD do mechaniky. Ak máte pustený MS Windows, môžete si nainštalovať Windows verzie niektorých programov, ako je napríklad Mozilla Firefox. Inštalovať samozrejme pod Windows nič nemusíte, a ani nemusíte mať Windows zapnutý, a nemusíte ho mať ani nainštalovaný. Dôležité je, aby ste nastavili bootovanie z CD v Bios-e, alebo aby ste pri spúšťaní stlačili klávesu zodpovedajúcu klávesu, najčastejšie F11, F2 alebo ESC. Nie všetky na všetkých počítačoch je to F11, môže to byť iná skratka. Stačí sa len poriadne pozrieť.
Objaví sa vám obrazovka s možnosťami. Stlačením klávesy F2 si zmeníte jazyk napríklad na Slovenčinu (Pozor – Slovenština je jazyk Slovinska a nie Slovenska). Stlačením F4 si môžete zvoliť rozlíšenie.
Potvrďte Spustiť Ubuntu (alebo si môžete ešte pred tým skontrolovať CD na chyby). Po spustení budete Ubuntu Live CD môcť používať. Ak sa systém nespustí, máte nedostatok pamäte RAM - použite alternatívne CD! Ale ak všetko funguje ako má, Objaví sa vám prvý krát grafické prostredie. Teraz môžete spustiť samotný inštalátor cez ikonu na ploche. Počas inštalácie si môžete pozrieť video o Ubuntu (v ukážkach), alebo zahrať sa niektorú z hier... Tak isto si môžete nastaviť pripojenie do internetu už teraz. Inštalátor sa bude pýtať len na základné informácie. Vo verzii Feisty Fawn pribudol Migration Assistant, nástroj na prenesenie nastavení z Windows. Momentálne je popísaná inštalácia Feisty Fawn, inštalácia Dapper Drake a Edgy Eft je veľmi podobná. Grafický postup nájdete na stránke http://www.howtoforge.com/the_perfect_desktop_ubuntu7.04
Krok 1/7 Stačí si vybrať jazyk. Slovenčina na CD/DVD je nekompletná, budete potom potrebovať pridať jazykové balíčky.
Krok 2/7 Časové pásmo. Niekedy vás posunie na čas +2.00. Keďže Slovensko je +1.00, skontrolujte si čas. Väčšinou sa po inštalácii nastaví tak, ako má byť. V inštalátore teda netreba nič meniť, aj keď vypisuje nesprávnu hodnotu.
Krok 3/7 Výber klávesnice. Na rozdiel od verzie Dapper si môžete nastaviť hneď aj sk_qwertz (predvolená možnosť)

Krok 4/7 Nastavenie pevného disku. Vyberte si možnosť manuálne rozdelenie, ktorá by mala byť celkom dole.
Odporúčam zmazať uvoľnený disk (kapitola 3.2), a rozdeliť ho na 2 časti. Na časť veľkú podľa tabuľky, ktorú potom sformátujeme ako linux-swap, a na ďalšiu časť, ktorá bude mať zvyšok miesta. Tá by mala byť systém súborov napríklad ext3. Disky FAT a NTFS automaticky pripojí do /media. Ak nie, tak ich pripojte ručne. Nemente toto nastavenie, a vyhnete sa problémom. Môžete si urobiť aj disk, ktorému dáte prípojný bod /home. Tu sa budú uskladňovať vaše osobné súbory. Dohliadnite, aby hlavný Linuxový disk mal pripojenie / (stačí len toto jedno lomítko)
Napravo je obrázok z mojej inštalácie. Je tu trochu bordel, keďže na svojom PC robím rôzne blbosti :)
Keď si disk porozdeľujete, tak si ho aj pripojte (mountnite, mount point je bod pripojenia). Na obrázku je pripojený jeden disk ako hlavný (to lomítko) a ďalší je pripojný ako /home. Na začiatok nepotrebujete /home ako vlastný disk... Len si pripravte 1 swap disk a jeden disk pripojený ako root (lomítko). Ostatné disky (FAT32 a NTFS) sa pripoja automaticky. Môžete im zmeniť bod pripojenia, napríklad:
/media/sda1 => /media/windows
/media/sda6 => /media/hudba
Krok 5/7 Migračný asistent – preveďte do Ubuntu čokoľvek, čo Vám bolo na Windows drahé. Samozrejme len ak chcete.
Krok 6/7 Zozbieranie informácii o vás. Najlepšie všetko vypísať malými písmenami, a samozrejme si všetko zapamätať (alebo niekde zapísať). Bude to potrebné. Heslo odporúčam bez číslic, Ubuntu totiž zapína Num Lock až po prihlásení!
Krok 7/7 Skontrolujte, či je všetko v poriadku. Napríklad či máte len jeden swap disk, alebo je dobre nastavený čas. Teraz sa dá tiež zmeniť zavádzač (len v Edgy Eft a novších verziách Ubuntu). Štandardne sa inštaluje na prvý diskový oddiel. Ak chcete dať zavádzač na nejaké špeciálne miesto, použite radšej Alternate CD – je tam viac možností nastavenia.
Skúsim odporučiť takúto tabuľku k prideleniu veľkosti swap disku. Väčšinou sa prideľuje ako 150% veľkosti RAM. Treba si ešte uvedomiť, čo je to swap disk: je to miesto, kam si systém ukladá dôležité informácie, ak už má plnú pamäť RAM. Ak nepoužívate funkcie na uspanie PC, môžete dať swap disk pochopiteľne menší. Iný odborníci napríklad dávajú maximálnu veľkosť swap disku na konkrétnu hranicu – 500 MB, 700 MB alebo 1 GB.
|
Veľkosť RAM |
128 MB |
256 MB |
384 MB |
512 MB |
Viac... |
|
Veľkosť Swap |
200 MB |
400 MB |
600 MB |
800MB |
Tak to je už úplne na Vás. Nič netreba preháňať :-) |
Na koniec inštalácie vás upozorní tabuľka. Stlačte reštartovať. Nechajte potom počítač, nech sa odznova spustí, a v zavádzači si vyberte hneď prvú možnosť. Takže stačí kláves Enter, alebo jednoducho počkajte.
Ak počas inštalácie spadne inštalátor, zvoľte menu Systém/Vypnúť/Odhlásiť. Potom sa prihláste (stačí len počkať) a inštaláciu opakujte.
3.3.6 Inštalácia z alternatívneho CD
Inštalácia je podobná, ale nie je v takom peknom grafickom režime, a nie je možnosť použitia Live CD. Pri inštalácii z alternatívneho CD máte viac možností pri umiestnení zavádzača. Alternatívne CD získate napríklad zo stránky http://ubuntu.supp.name/releases/feisty/. Dá sa tiež nainštalovať na počítači, ktorý má menej ako 192MB RAM. Už teraz je dôležité nastaviť si pripojenie do internetu, na stiahnutie nových balíčkov. Alternatívna inštalácia nie je veľmi vhodná pre začiatočníkov, ale nie je veľmi zložitejšia. Pri troche snahy sa dá zvládnuť. Nemôžete však popri tom prezerať stránky alebo hrať hry. Ukážka textovej inštalácie je na stránke:
http://www.hezardastan.org/breezy_xp_dualboot/images/partubuntu21.png
3.4 Inštalácia z Windows
Táto relatívna novinka momentálne nie je oficiálny inštalátor pre Ubuntu. Je to však výborná možnosť, ako nainštalovať Ubuntu bez technických znalostí (čo nepotrebuje Ubuntu ani pri inštalácií z CD), a bez vlastných diskových oddielov (ktoré sa dajú vytvoriť defragmentáciou disku a následným zmenšením cez Gparted). Jediné čo potrebujete, je pripojenie do internetu. Nepotrebujete CD napaľovačku.
Stránka projektu je http://wubi-installer.org, kde sa dajú nájsť všetky potrebné informácie. Kúsok obrázku:

pomocou tohto inštalátora sa dá nainštalovať Ubuntu ako akýkoľvek program pod Windows, a rovnakou cestou aj vyhodiť. Osobne som ešte inštaláciu cez Windows neskúšal, takže komplikované kvetinkové rečičky sem popíšem niekedy nabudúce :)
Ešte jednu dôležitú vlastnosť má takáto inštalácia – môžete si Ubuntu nainštalovať aj bez toho, aby ste mohli nastaviť bootovanie z CD. A aby som nezabudol, dá sa nainštalovať aj Ubuntu, aj jeho oficiálne derivácie. Aj moje obľúbené Xubuntu :)
Ako to celé vlastne funguje? V podstate stačí stiahnuť maličký .exe súbor, a spustiť inštaláciu. Ubuntu sa stiahne automaticky z internetu, cez bittorent.
4.1 Repozitáre
4.1.1 Predhovor k repozitárom
|
UPOZORNENIE! Pred akoukoľvek činnosťou sa uistite, akú verziu *Ubuntu máte nainštalovanú! Ak si nie ste istý, akú verziu Ubuntu používate, otvorte konzolu a zadajte príkaz: lsb_release -a |
Práca s repozitármi je jednoduchá. Okamžite nainštalujete všetko, čo potrebujete. Najlepšie by to bolo porovnať s automatickými aktualizáciami. S tým rozdielom, že môžete nainštalovať čokoľvek, a ani zďaleka nie len systémové súbory. V programoch, ako napríklad Synaptic, si dáte vyhľadať program, a ten sa sám stiahne, nainštaluje a popridáva odkazy. Všetko len niekoľkými kliknutiami. Môžete to však urobiť aj na 1000 programov naraz. Potreba hľadať na internete program a komplikovane ho inštalovať, je preč. našťastie :-)
|
UPOZORNENIE! Máte dve možnosti pre prácu s repozitármi – grafickú a textovú. Grafická je samé klikanie, textová je zas samé „kopírovať“ a vložiť“. Vyberte si tú, ktorá vám bude vyhovovať viac. Viac som sa zameral na textovú, pretože je oveľa rýchlejšia, a môžete sa pri nej viac naučiť. Ideálne samozrejme obidve metódy kombinovať :)
Ukážka textového nastavovania: http://www.google.com/linuxrepositories/apt.html
Ukážka grafického nastavovania: http://www.google.com/linuxrepositories/ubuntu704.html |
|
Softvér sa sťahuje z internetu, ale môže sa napríklad aj z CD. Na plnú funkčnosť si ale musíte repozitáre správne nastaviť. Teraz si urobíme zálohu a upravíme súbor /etc/apt/sources.list: sudo cp -p /etc/apt/sources.list /etc/apt/sources.list_zaloha && sudo gedit /etc/apt/sources.list
Vymažte celý obsah súboru, a skopírujte nasledujúce riadky. Pozor – nekopírujte ich z PDF verzie manuálu, pretože by neprenieslo pomlčky a vy by ste mali velikánsky problém – väčšina riadkov by nebola rozpoznaná! |
|
## Repozitáre pre UBUNTU 6.10 EDGY EFT deb http://sk.archive.ubuntu.com/ubuntu/ edgy main restricted universe multiverse deb http://sk.archive.ubuntu.com/ubuntu/ edgy-updates main restricted universe multiverse deb http://sk.archive.ubuntu.com/ubuntu/ edgy-backports main restricted universe multiverse deb http://security.ubuntu.com/ubuntu edgy-security main restricted universe multiverse deb http://mirror2.ubuntulinux.nl/ edgy-seveas all deb http://wine.budgetdedicated.com/apt edgy main deb http://deb.opera.com/opera etch non-free deb http://people.ubuntu.com/~jbailey/snapshot/bzr ./ deb http://download.skype.com/linux/repos/debian/ stable non-free deb http://archive.canonical.com edgy-commercial main deb http://www.getautomatix.com/apt edgy main deb http://gb.archive.ubuntu.com/ubuntu/ edgy main restricted universe multiverse deb http://ntfs-3g.sitesweetsite.info/ubuntu/ edgy main main-all deb http://kubuntu.org/packages/kde-latest edgy main deb http://medibuntu.sos-sts.com/repo/ edgy free non-free deb http://ubuntu.beryl-project.org/ edgy main deb http://asher256-repository.tuxfamily.org edgy main dupdate french deb http://asher256-repository.tuxfamily.org ubuntu main dupdate french deb http://repository.debuntu.org/ edgy multiverse deb http://beryl.xglusers.de/ edgy main |
## Repozitáre pre UBUNTU 7.04 FEISTY FAWN deb http://sk.archive.ubuntu.com/ubuntu/ feisty main restricted universe multiverse deb http://sk.archive.ubuntu.com/ubuntu/ feisty-updates main restricted universe multiverse deb http://sk.archive.ubuntu.com/ubuntu/ feisty-backports main restricted universe multiverse deb http://security.ubuntu.com/ubuntu feisty-security main restricted universe multiverse deb http://archive.ubuntu.com/ubuntu/ feisty-proposed main restricted universe multiverse deb http://archive.ubuntu.com/ubuntu/ feisty-backports main restricted universe multiverse deb http://archive.ubuntu.com/ubuntu/ feisty-updates main restricted universe multiverse deb http://medibuntu.sos-sts.com/repo/ feisty free non-free deb http://deb.opera.com/opera etch non-free deb http://repository.debuntu.org/ feisty multiverse deb http://gb.archive.ubuntu.com/ubuntu/ feisty main restricted universe multiverse deb http://archive.canonical.com feisty-commercial main deb http://asher256-repository.tuxfamily.org ubuntu main dupdatedeb http://www.getautomatix.com/apt feisty main deb http://ubuntu.beryl-project.org/ feisty main deb http://mirror2.ubuntulinux.nl/ feisty-seveas all deb http://www.kiberpipa.org/~gandalf/ubuntu/feisty/cinelerra/i686/ ./ deb http://kubuntu.org/packages/kde-latest feisty main deb http://dl.google.com/linux/deb/ stable non-free |
|
## Repozitáre pre UBUNTU 6.06 DAPPER DRAKE deb http://sk.archive.ubuntu.com/ubuntu dapper main restricted universe multiverse deb http://sk.archive.ubuntu.com/ubuntu dapper-updates main restricted universe multiverse deb http://security.ubuntu.com/ubuntu dapper-security main restricted universe multiverse deb http://seveas.imbrandon.com dapper-seveas all deb http://sk.archive.ubuntu.com/ubuntu dapper-backports main restricted universe multiverse deb http://wine.budgetdedicated.com/apt dapper main deb http://deb.opera.com/opera etch non-free deb http://people.ubuntu.com/~jbailey/snapshot/bzr ./ deb http://medibuntu.sos-sts.com/repo/ dapper free non-free deb http://archive.canonical.com dapper-commercial main deb http://www.getautomatix.com/apt dapper main deb http://download.skype.com/linux/repos/debian/ stable non-free deb http://wine.budgetdedicated.com/apt dapper main deb http://ntfs-3g.sitesweetsite.info/ubuntu/ dapper main main-all |
## Repozitáre pre UBUNTU 7.10 GUTSY GIBBON deb http://sk.archive.ubuntu.com/ubuntu/ gutsy main restricted universe multiverse deb http://sk.archive.ubuntu.com/ubuntu/ gutsy-updates main restricted universe multiverse deb http://sk.archive.ubuntu.com/ubuntu/ gutsy-backports main restricted universe multiverse deb http://security.ubuntu.com/ubuntu gutsy-security main restricted universe multiverse deb http://archive.ubuntu.com/ubuntu/ gutsy-proposed main restricted universe multiverse deb http://archive.ubuntu.com/ubuntu/ gutsy-backports main restricted universe multiverse deb http://archive.ubuntu.com/ubuntu/ gutsy-updates main restricted universe multiverse deb http://medibuntu.sos-sts.com/repo/ gutsy free non-free deb http://deb.opera.com/opera etch non-free deb http://repository.debuntu.org/ gutsy multiverse deb http://gb.archive.ubuntu.com/ubuntu/ gutsy main restricted universe multiverse deb http://archive.canonical.com gutsy-commercial main deb http://asher256-repository.tuxfamily.org ubuntu main dupdatedeb http://www.getautomatix.com/apt gutsy main deb http://ubuntu.beryl-project.org/ gutsy main deb http://mirror2.ubuntulinux.nl/ gutsy-seveas all deb http://www.kiberpipa.org/~gandalf/ubuntu/gutsy/cinelerra/i686/ ./ deb http://kubuntu.org/packages/kde-latest gutsy main deb http://dl.google.com/linux/deb/ stable non-free |
|
## Repozitáre pre MINT LINUX 3.1 CELENA (pridať spolu s Feisty Fawn) deb http://www.linuxmint.com/repository celena/ deb http://www.linuxmint.com/repository romeo/ |
|
|
## Repozitáre pre MINT LINUX 3.0 CASSANDRA (pridať spolu s Feisty Fawn) deb http://www.linuxmint.com/repository cassandra/ deb http://www.linuxmint.com/repository romeo/ |
## Repozitáre pre MINT LINUX 2.2 BIANCA (pridať spolu s Edgy Eft) deb http://www.linuxmint.com/repository bianca/ deb http://www.linuxmint.com/repository romeo/ |
|
Všetky potrebné programy sa nachádzajú na internete, tiež na mojom vlastnom DVD, ktoré si môžete objednať. Kontakt na konci manuálu. Ak máte DVD a nemáte internet, vymažte obsah súboru sources.list, a potom v konzole zadajte: $ sudo apt-cdrom add |
Zdroje pre Breezy Badger: http://www.zapisnicek.info/2006021902-kodenie-a-linux-k-ubuntu-5.10---zdroje.html |
|
Greenie Linux má už dopredu pripravené repozitáre. Verzia 1.* má rovnaké ako Feisty, verzia 2.* má rovnaké ako Gutsy. |
|
Vlastné repozitáre si môžete vytvoriť na adrese http://www.ubuntulinux.nl/source-o-matic. V tejto verzii manuálu sú už pridané.
Kompletný zoznam repozitárov pre Feisty Fawn nájdete na stránke:
http://3v1n0.tuxfamily.org/blog/lista-repository-sourceslist-ottimizzata-per-ubuntu-kubuntu-linux/
|
Aktualizácia zdrojov – použiť možnosť Obnoviť v programe Synaptic (v Kubuntu je to Adept), alebo zadať v termináli: $ sudo apt-get update |

4.1.2 Pridať/odstrániť
Postup práce v tomto programe asi nemusím veľmi vysvetľovať. Po spustení (menu Aplikácie/Pridať alebo odstrániť) si len vyberiete čo chcete, a nainštalujete. Je to zjednodušená verzia Synapticu. Odporúčam zapnúť všetky balíčky, a samozrejme dopredu nastaviť repozitáre.
Napravo jednoduchý program pridať/odstrániť. Úplným začiatočníkom asi postačí jednoduchší program na správu softvéru, pokročilejším sa viac zapáči Synaptic. Môžete tiež použiť iné programy, ako Adept, Aptitude, alebo Automatix2.
4.1.3 Program Synaptic
Tento program sa nachádza v Ubuntu, Xubuntu či Edubuntu, ale do Kubuntu ho musíte pridať. Slúži na pridávanie a odstraňovanie softvéru aj s knižnicami. Využíva pri tom repozitáre. Tie môžeme zmeniť priamo cez grafické rozhranie programu. Synaptic s administrátorskými právami spustíte:
Menu
Systém/Správa/Synaptic
Package Manager
$ sudo synaptic
ALT+F2 gksu synaptic
Z vytvoreného zástupcu v panely alebo na ploche
V nastavení repozitárov je najlepšie zapnúť všetky, aby ste mali prístup ku všetkým balíkom. Toto nastavenie nájdete v menu Nastavenie/Zdroje softvéru. Zoznam upravte tak, že tam postupne pridáte všetky adresy, alebo rýchlejšie upravte textový súbor (postup v kapitole 4.1.1). Potom už len stačí stlačiť v Synapticu na obnoviť. Ak chcete potom inštalovať cez konzolu, napíšte tento príkaz:
$ sudo apt-get update
Samotná práca so Synapticom je veľmi jednoduchá. Všetko potrebné je v menu Pomocník/Rýchle predstavenie.
Ak ste menili repozitáre, stlačte v Synapticu tlačítko obnoviť, aby sa systém dozvedel o nových zdrojoch softvéru.
Ukážeme si, ako sa nainštaluje program Galeon. Galeon je jednoduchý internetový prehliadač, ktorý sa podobá na Internet Explorer, ale má lepšie funkcie. Stlačíme tlačítko Search, alebo použijeme skratku CTRL+F, a napíšeme slovo galeon. Nájde to prehliadač, a niektoré ďalšie súbory. Tak označíme samotný galeon, a môžeme aj prídavné programy, ktoré našlo spolu s ním. Vybrať všetky balíky môžeme aj kliknutím na skratku CTRL+A. Potom už len stačí kliknúť pravým tlačítkom myši a vybrať možnosť inštalovať. Vyberať môžeme aj držaním CTRL a pridávať balíky jednotlivo. Hore nájdeme tlačítko apply, ktoré potrebné balíky stiahne a nainštaluje. Podobne môžeme aj vyhodiť nepotrebné balíky. Spustenie programu je popísané skôr.
Pridanie nového zdroja pre Synaptic je jednoduché. Nájdete niekde na internete, napríklad na stránkach programu Wine (http://www.winehq.com), zdrojovú adresu, ako napríklad:
deb http://wine.budgetdedicated.com/apt feisty main
Túto adresu následne pridáte do /etc/apt/sources.list, alebo pridáte do Synapticu priamo v tomto programe:
Menu Nastavenie/Zdroje softvéru/Pridať/Vlastný.
Nezabudnite vždy obnoviť databázu zdrojov tlačidlom obnoviť, ktoré sa nachádza v Synapticu vľavo hore.
Všimnite si 5 tlačítok vľavo dole v Synapticu:
Oblasti => kategórie softvéru (e-mail, hry, editory...)
Stav => tu ľahko rozsúdite medzi nainštalovanými a nenainštalovanými. Veľmi vhodné ak musíte niečo vymazať pre nedostatok miesta
Pôvod krížovej závislosti => zistíte, z ktorého repozitáru pochádza konkrétny program. Alternatívne repozitáre majú menej softvéru ako tie hlavné, ale väčšinou ide o celkovo známe balíčky (Opera, Google Earth...)
Užívateľský filter => ceľkový prehľad, ktoré činnosti ste označili a čo plánujete urobiť
Výsledky hľadania => zoznam výsledkov pri jednotlivých hľadaniach. Hľadať začnite cez ikonku v hornej lište
Dôležité nastavenia sú v menu Nastavenie/Nastavenie. Tak to skúsim zas rozpísať:
Brať odporúčané balíky ako závislosti => bude inštalovať o trochu viac podporných balíčkov. Ak máte rýchly internet tak môžete zaškrtnúť, môžete tak dostať do systému napríklad ďalšie písma
Kliknutím na ikonu stavu vyberať najpravdepodobnejšiu akciu => automaticky bude zaškrtávať/odškrtávať, výrazne odporúčam!
Stĺpce a písma => veľkosť inštalačného balíka => vypíše vám ceľkovú veľkosť. Geniálna pomoc ak potrebujete niečo vymazať. Dá sa potom zoradiť podľa veľkosti kliknutím na panel
Súbory => Zmazať stiahnuté balíky z disku => získate veľa miesta, ale zároveň nebudete môcť používať programy ako APTonCD. Zmazali by ste už použité inštalačné balíčky, ktoré sa nachádzajú na adrese /var/cache/apt/archives
Pomocou nich si môžete prehľadne nastaviť zobrazenie balíčkov. Nájdete tu aj ikonku pre spustenie aktualizácii (tá je pre zmenu hore). Čo je však ešte dôležité, tak to je fakt, že pri hľadaní balíčkov sa môže objaviť viac súborov, ako si želáte. Takže môžete obmedziť hľadanie len na názov. Vysvetlenie ikoniek v Synapticu nájdete v menu Pomocník/Legenda ikon.
4.1.4 Textový apt-get
Potrebné zvládnutie úpravy repozitárov => Kapitola 4.1.1
Ubuntu dokáže pracovať aj v textovom režime, a tak nemusíme používať Synaptic. A keďže môžeme robiť čo chceme, okrem Synapticu ukážem aj ďalšie možnosti. Uvidíte, čo sa vám bude najviac páčiť:
|
Nasledujúcim zápisom nainštalujeme Midnight Commander v konzole: $ sudo apt-get install mc |
A ešte raz to isté – tentokrát s použitím povelu aptitude: $ sudo aptitude install mc |
Nasledujúcim zápisom pre zmenu odinštalujeme epiphany v konzole: $ sudo apt-get remove mc |
S hviezdičkou môžeme nainštalovať viac programov s podobným menom: $ sudo apt-get install flashplay* |
Môžete samozrejme obnoviť zoznam balíčkov. Oplatí sa vždy pred inštaláciou, aby ste inštalovali najnovšie verzie:
$ sudo apt-get update
Cez apt-get nainštalujeme aj viac programov naraz. Ak skopírujete všetky riadky do konzoly, získate veľké množstvo programov, ale zaberiete veľa miesta. Preto stačí, ak si nainštalujete len niektoré programy. Ak však máte rýchly internet, a veľký disk, tak môžete bez problémov nainštalovať všetko. Odporúčam nainštalovať napríklad preloženie do vášho materinského jazyka.
|
DÔLEŽITÉ! Kedže je táto časť manuálu veľmi dôležitá, rozhodol som sa ju značne prepracovať. Červenou farbou budú rozpísané základné programy, a sivou prídavné. Ak máte pomalé internetové pripojenie (alebo málo miesta na HDD), inštalujte len tie napísané červeným písmom! |
|
Internet: $ sudo apt-get install opera firefox flashplugin-nonfree sun-java6-plugin sun-java6-jre synaptic galeon adept epiphany-browser gftp skype gaim kopete alicq licq psi gajim links lynx dillo gnomeicu ktorrent automatix2 googleearth automatix2
Práca s textom: $ sudo apt-get install msttcorefonts ttf-bpg-georgian-fonts ttf-ubuntu-title ttf-sjfonts xfonts-intl-european cabextract ttf-xfree86-nonfree ttf-fossfonts xfonts-terminus xfonts-terminus-dos leafpad gnumeric openoffice.org koffice acrorea* tea ted gedit kdebase abiword emacs
Multimédiá: $ sudo apt-get install vlc audacious gimp gstreamer0.10* libdvdread3 ffmpe* avifil* lame faad sox mjpegtools flac libdvdcss2 libxin* w32codecs avifile* xmms ubuntu-restricted-extras xmms-skin-winamp5 amarok rhythmbox totem kaffeine gxine k3b libk3b2-mp3 gnomebaker noatun-plugins audacity kmix kaudiocreator helix* graveman thoggen drip cpdvd gxineplugin brasero ubuntu-multimedia-gnome ubuntu-multimedia-kde ubuntu-restricted-extras ksnapshot krita xsane blender imagemagick openclipart-png picasa xfmedia
Správcovia súborov: $ sudo apt-get install mc gnome-commander krusader thunar nautilus konqueror dolphin rox-filer
Konfigurácia Gnome: $ sudo apt-get install nautilus-open-terminal gnome-photo-printer gnome-themes-extras nautilus-script-audio-convert
Pokročilé programové vybavenie: $ sudo apt-get install build-essential mc centericq alien links lynx rar unrar* fluxbox openbox-themes evilwm fluxconf libsdl-mixer1.2 libsdl-mixer1.2-dev libsdl-image1.2 libsdl-image1.2-dev libsdl-perl libsdl-ruby1.8 libfreetype6-dev libsdl-net1.2-dev libsdl1.2debian-all libsdl-net1.2 gettext apt-build bulldozer debian-builder dh-make debhelper devscripts checkinstall alien
Spolupráca s MS Windows: $ sudo apt-get install wine ntfs-3* cabextract samba dosfstools smbfs msttcorefonts mtools ntfsprogs fusesmb fuseiso
3D efekty: $ sudo apt-get install emerald-themes beryl xserver-xgl 3ddesktop heliodor aquamarine
Hry: $ sudo apt-get install wine ace-of-penguins gnome-games kdegames dosbox freecraft epiphany atomix wesnoth-all clanbomber freedoom frozen-bubble kbattleship supertux planetpenguin-racer hexxagon knights fruit ace-of-penguins wormux ksudoku fillets-n*
Pridanie ďalšej derivácie: $ sudo apt-get install ubuntu-desktop $ sudo apt-get install kubuntu-desktop $ sudo apt-get install xubuntu-desktop |