Manuál pre začiatočníkov a používateľov

Microsoft Windows

Haldir 1.7.5

Manuál je primárne tvorený pre Greenie Linux a Ubuntu 7.04 Feisty Fawn.

Dá sa však použiť aj pre Kubuntu, Xubuntu, Edubuntu, Ubuntu Studio a neoficiálne

distribúcie založené na Ubuntu. Pokryté verzie: 7.10, 7.04, 6.10, 6.06 a 5.10 (čiastočne)


Vypracoval Stanislav Hoferek (ICQ# 258126362) s komunitou ľudí na stránkach: linuxos.sk kubuntu.sk ubuntu.wz.cz debian.nfo.sk root.cz


1 Začíname!

1.1 Postup pre začiatočníkov

1.2 Zoznámenie s manuálom

1.3 Zoznámenie s Ubuntu

1.3.1 Ubuntu, teší ma!

1.3.2 Čo tu nájdem?

1.3.3 Root

1.4. Užitočné informácie

1.4.1 Odkazy

1.4.2 Slovníček

1.4.3 Ako Linux funguje?

1.4.4 Spúšťanie programov

1.5 Licencia

Strana 2


2 Linux a Windows

2.1 Porovnanie OS

2.2 Náhrada Windows Programov

2.3 Formáty

2.4 Rozdiely v ovládaní

2.5 Spustenie programov pre Windows

2.6 Disky

2.7 Klávesnica

Strana 12


3 Inštalácia Ubuntu

3.1 Výber vhodnej derivácie

3.2 Výber vhodného disku

3.3 Inštalácia z CD

3.3.1 Získanie CD

3.3.2 Napálenie CD z .iso obrazu

3.3.3 Rozdelenie disku

3.3.4 Zistenie kvality média

3.3.5 Inštalácia z Desktop CD

3.3.6 Inštalácia z alternat. CD

3.3.7 Inštalácia z minimal. CD

3.4 Inštalácia z Windows

Strana 16


4 Inštalácia softvéru

4.1 Repozitáre

4.1.1 Predslov k repozitárom

4.1.2 Pridať/odstrániť

4.1.3 Program Synaptic

4.1.4 Textový apt-get

4.1.5 Program Adept

4.1.6 Program Aptitude

4.1.7 Vysvetlenie pojmov

4.2 DVD plné softvéru

4.3 Inštalácia grafickej karty

4.4 Kompilácia zo zdrojových kódov

4.5 Inštalácia z .DEB archívu

4.6 Inštalácia z binárneho súboru

4.7 Zmenenie práv

4.8 Automatix

4.9 Easy Ubuntu

4.10 Kompletný prehľad

Strana 20

5 Pracovné prostredie

5.1 Programové vybavenie

5.1.1 Prvé kroky v Ubuntu

5.1.2 Základné programy

5.1.3 Prídavné programy

5.2 Nastavenie jazyka

5.3 Multimédia

5.3.1 Audio a Video

5.3.2 Úprava fotografii

5.4 Kancelária

5.4.1 OpenOffice.org

5.4.2 PDF z obrázku

5.4.3 Ostatné

5.5 Hry

5.6 Estetika

5.7 Zavádzanie systému

5.7.1 Zavádzač

5.7.2 Prihlasovacie okno

5.7.3 Automatické prihlásenie

5.8 Napaľovanie v Linuxe

5.9 Klávesové skratky

5.10 Gconf-editor

Strana 27


6 Internet

6.1 Bezpečnosť

6.2 Nastavenie

6.3 Tvorba stránok

6.4 Toolbar pre Firefox

6.5 BitTorrent a iné P2P siete

6.6 Komunikácia

6.7 Internetové prehliadače

6.7.1 Mozilla Firefox

6.7.2 Opera

6.7.3 Internet Explorer

6.7.4 Iné prehliadače

6.8 Vyhľadávanie na internete

6.9 Internetové operačné systémy

6.10 Wikipédia

Strana 38


7 Základné konzolové príkazy

7.1 Omáčky...

7.2 Používatelia

7.3 Prispôsobenie klávesnice

7.4 Vyhľadávanie

7.5 Kopírovanie, mazanie...

7.6 Konzolové programy

Strana 42


8 Derivácie Ubuntu

8.1 Informácie pre používateľov derivácii

8.2 Výhody a nevýhody derivácii Ubuntu

8.3 Test najvhodnejšej derivácie

8.4 Novinky v Edgy a Feisty

8.5 Ubuntu pre kresťanov

Strana 44

9 Live CD

9.1 Vysvetlenie

9.2 Prístup k internetu

9.3 Pripojenie pevných diskov

9.4 Výhody a nevýhody Live CD

9.5 Live CD v prostredí Windows

9.6 Ad-Aware pod Live CD

Strana 48


10 FAQ

10 FAQ

Strana 50


11 Tipy a triky

11.1 Všeobecné rady

11.2 Pokročilé prispôsobenie systému

11.3 Spustenie pri štarte

11.4 ALT+F2

11.5 Windows XP plocha

Strana 55


12 Konfigurácia

12.1 Nástroje na úpravu konfigurákov

12.2 Najdôležitejšie konf. súbory

12.3 Staré počítače

12.4 Prenosné počítače

12.5 Siete

12.6 Skripty

12.7 Server

Strana 56


13 Grafické prostredia

13.1 Porovnanie

13.2 Gnome

13.3 KDE

13.4 XFCE

13.5 Fluxbox

Strana 61


14 Doplnky


14.1 Iné distribúcie

14.1.1 Slax

14.1.2 Debian linux

14.1.3 Mint Linux

14.1.4 Linspire, Freespire, Mepis

14.2 Aktualizácie

14.3 Beryl a XGL

14.4 Odstránenie Ubuntu

Strana 62


15 Zachraňovanie počítača

15.1 Nejde spustiť PC

15.2 Nejde spustiť Windows

15.3 Čo a ako zálohovať?

15.4 Záchrana zavádzača

Strany 65



Pri výrobe manuálu sa použilo: OpenOffice.org, Gimp, Gedit, Kate & Kwrite, Opera, Firefox, Amarok, Leafpad a Totem.


Projekt ubuntu.kayle.sk je hostovaný na kayle.sk

Tento návod je voľne šíriteľný pod licenciou GNU/GDL


EDGY => FEISTY: http://www.ubuntu.cz/ziskejte/prechod

1 Začíname!

1.1 Postup krok za krokom

V tomto manuáli je popísané, ako urobíte základné veci. Tak a teraz si urobíte vďaka týmto nasledujúcim písmenám v tom poriadok. Takže tu je v bodoch popísaný postup:


  1. Uistite sa, že...

  1. Pripravte svoj počítač na príchod Ubuntu! /Kapitola 3.1 – 3.2/

    (Ziskanie CD, rozdelenie pevného disku...)

  2. Plánujete používať Kubuntu? Xubuntu? Edubuntu? Prezrite si, čo bude pre vás iné... /Kapitoly 8/

    (Ovládanie, inštalácia softvéru atď.)

  3. Nastavte si zavádzanie systému (bootovanie) z CD! /Kapitoly 3.3 – 3.4/

    (Spravíte to klávesou F11 pri spúšťaní počítača, alebo nastavením v BIOS-e cez klávesu DEL pri spúšťaní)

  4. Nastavte si cez Live CD pripojenie do internetu /Kapitola 9.2/

(menu System/Administration/Network)


  1. Nainštalujte Ubuntu na Váš počítač /Kapitoly 3.4 – 3.5/


  1. Po spustení otvorte ako root gedit a pridajte repozitáre z návodu /Kapitola 4.1.1/

(Editácie súboru /etc/apt/sources.list cez gedit, kwrite, nano alebo mousepad)


  1. Otvorte Synaptic a zvoľte obnoviť /Kapitola 4.1.3/

    (Alebo použite v konzole sudo apt-get update)

  2. Nastavte si pripojenie do siete ICQ (alebo inej) cez Gaim /Kapitola 6.7/

    (Môžete samozrejme použiť aj iné programy, ako napríklad Kopete, predvolené v Kubuntu)

  3. Nainštalujte si programy, ktoré nájdete v tomto návode /Kapitola 4.1.4/

(Môžete nainštalovať aj 1000 programov naraz – veľká výhoda Ubuntu a iných Linuxov.

Nie je zlý nápad nainštalovanie slovenského prekladu)


  1. Nastavte si poriadne jazyk aplikácii. Veľká pomoc, ak neviete veľmi dobre anglicky /Kapitola 5.9/


  1. Nainštalujte si aktualizácie a reštartujte počítač /Kapitola 12.6/


  1. Kliknite pravým na horný panel, a pridajte si odkazy na programy /Kapitola 2.3/

    (Pridajte si napríklad príkaz gksu synaptic, a ten sa bude spúšťať pod root účtom)


  1. Preštudujte si omáčky o Linuxových programoch a vyskúšajte ich /Celá kapitola 5/


  1. Preštudujte si najdôležitejšie rady a „zlepšováky“ /Kapitola 13/

    (Zistíte, že Linux inak vyzerá, a hlavne sa inak správa ako Windows)


  1. Prezrite často kladené otázky, aj vaša tam môže byť riešená :-) /Kapitola 10/

  2. Čo budete robiť ďalej, tak to je len na vás, a na vašich potrebách...


1.2 Zoznámenie s manuálom


Tento manuál, alebo skôr návod, by mal uľahčiť základnú prácu

(a zábavu) v prostredí operačného Systému Ubuntu. Nájdete tu postup inštalácie systému a programov, niekoľko rád, odpovedí na časté otázky, základy práce v textovej konzole či informácie o distribúciách, ktoré vychádzajú z Ubuntu. Nenájdete tu všetko potrebné, ale pevne verím, že tento text vám pomôže pri vašich úvodných krokoch. A čo takto stlačiť CTRL+P a potom Enter? :-)


Linux nie je len taký obyčajný systém. Má množstvo výhod, a neustále sa vylepšuje. Môže za to komunita ľudí, ktorí stále spriehľadňujú tento systém, a ktorí Vás medzi sebou radi privítajú. Ale teraz sa už vrátim k manuálu :-) Môžete vyhľadať čo potrebujete skratkou CTRL+F. Nájdete tak rýchlo slová, ktoré hľadáte. Pri pozornom pohľade vidno, že je tu 5 farbieb písmen:


Čierne písmená sú v obyčajných textoch. na tom nič zvláštne nie je.

Vyhľadávanie pomocou CTRL+F

Zelené písmená vyjadrujú dôležité údaje, adresy a tak podobne. Niekedy sa oplatí aj zamyslieť sa nad tým, čo to vlastne je ...


Hnedou farbou sú načmárané príkazy, ktoré treba použiť v textovom režime, takže v nejakom termináli.

Na začiatku aj udávam tieto znaky: $ a #.


Prvý znak, že príkaz stačí napísať ako bežný používateľ, a druhý riadok naznačuje, že ste prihlásený ako root.

Teda dá sa to napísať aj meno_používateľa@meno_počítača:~$ alebo root@meno_počítača:~#


Modrou farbou sú odkazy... to nepotrebuje komplikovaný komentár ...


Bielym písmom v červenom rámiku nájdete informácie o tom, ktoré články musíte mať osvojené pre celkovým pochopením tohto článku.


Nájdete tu tiež vyfarbené nadpisy kapitol a tiež podnadpisy a „podpodnadpisy“ :-)


Manuál je vo viacerých formátoch. Ako najlepší pre použitie pod Ubuntu, Kubuntu a Edubuntu sa zdá ODT, na Xubuntu (bez nainštalovaného balíku OpenOffice.org) a MS Windows zas formát PDF. PDF odporúčam aj pre prípad, že by ste si chceli tento manuál vytlačiť. Problém PDF formátu je zas v kopírovaní z manuálu do konzoly (neberie pomlčky). Preto sa treba zamyslieť nad ďalšími formátmi.


1.3 Zoznámenie s Ubuntu


1.3.1 Ubuntu, teší ma!


"Ubuntu" je staré africké slovo, ktoré znamená "ľudskosť voči ostatným". Ubuntu taktiež znamená "Som tým, čím som, vďaka tomu, čím sme všetci". Distribúcia Ubuntu Linux prináša ducha Ubuntu do sveta softvéru.

Ubuntu je kompletný operačný systém založený na Linuxe. Je voľne dostupný s podporou komunity i profesionálov. Je vyvíjaný veľkou komunitou v ktorej vás radi privítame.

Komunita okolo Ubuntu je postavená na ideáloch filozofie Ubuntu; že softvér by mal byť dostupný zadarmo, softvérové nástroje by mali byť každému používateľovi k dispozícií v jeho rodnej reči, ľudia by mali mať slobodu prispôsobovať a upravovať používané programy a nemali by byť obmedzovaní v tom, ako a za akým účelom ich budú používať.

Táto sloboda zásadne odlišuje Ubuntu od tradičného proprietárneho softvéru: nielenže potrebné nástroje máte k dispozícii zadarmo, ale tiež máte právo upravovať tento softvér tak, aby plne vyhovoval vašim potrebám.

Ľudia stojaci za Ubuntu sa jeho používateľom verejne zaviazali k nasledovnému:

Ubuntu bude vždy zadarmo a nikdy nebude žiadna "enterprise verzia" za špeciálny poplatok. Chceme, aby mali všetci to najlepšie za rovnakých a slobodných podmienok.

Ubuntu ponúka plnú komerčnú podporu stoviek spoločností z celého sveta. Ubuntu je vydávané pravidelne a plánovane. Nová verzia je vydávaná každých šesť mesiacov. Môžete používať súčasnú stabilnú verziu, no nič vám nebráni pomáhať vylepšovať vývojársku verziu. Každá verzia je podporovaná vydávaním bezpečnostných aktualizácií a opráv aspoň po dobu 18 mesiacov.

Aby bolo Ubuntu použiteľné pre čo najviac ľudí, obsahuje to najlepšie z oblasti lokalizácie do jednotlivých jazykov a dostupnosti pre hendikepovaných, čo môže komunita okolo slobodného softvéru ponúknuť.


Ubuntu sa plne hlási k princípom vývoja slobodného softvéru. Posmeľujeme každého používať softvér s otvoreným zdrojovým kódom, vylepšovať, či šíriť ho ďalej.


Ubuntu je vhodné pre pracovné stanice, notebooky, ako i pre servery. Aktuálna verzia podporuje tieto architektúry PC:


Ubuntu obsahuje viac než 16 000 programov, no základná inštalácia sa zmestí na jedno CD. Ubuntu pokrýva všetky bežné typy programov, ktoré by ste chceli na svojom počítači vykonávať - od textových editorov a tabuľkových preprocesorov cez programy na prístup k internetu, webový server, e-mail, programovacie jazyky a vývojové nástroje. Samozrejme nechýba ani niekoľko hier.


Obrázok z Ubuntu 7.04




1.3.2 Čo tu nájdem, a čo to vlastne je?


Pred tým, ako budem opisovať jednotlivé veci v Linuxe, patrilo by sa povedať, čo je to Linux. Linux je operačný systém, rovnako ako Microsoft Windows. Je však položený na iných základoch, má odlišnú históriu, a putuje trošku iným smerom. Ubuntu Linux, ktorý chcem v tomto manuály predstaviť, je určený do domácnosti, ako operačný systém schopný zvládať požiadavky celej rodiny. Ubuntu nie je náhradou Windows, ale alternatívou k nemu. Preto môže byť prechod na nový systém spočiatku veľmi ťažký, lebo niektoré veci tam fungujú inak. Má iné programy, inú bezpečnosť... Ubuntu vytvorili ľudia a vytvorili ho pre ľudí, takže aj pre vás. Nepotrebujete žiadne špeciálne vzdelanie, ale potrebujete otvorenú hlavu, ktorá bude dokázať riešiť prípadné problémy na základe logiky.


Samozrejmosťou je, že nemusíte sa systému Windows okamžite zbaviť. To nie je veľmi správne riešenie, ak len začínate. Ak máte fungujúci systém Windows a pridáte Ubuntu, Pri každom štarte počítača budete mať tabuľku, kde si môžete vybrať, ktorá voľba sa vám teraz pozdáva viac. Ja, ako autor tohto manuálu, mám tiež 2 systémy. Ale Ubuntu je u mňa so svojimi možnosťami jasný favorit, a strávim tam viac času. Pamätám si na názor kamaráta, keď som mu ponúkol CD s Ubuntu, aby si to vyskúšal, keď má napriek dvom plateným antivírusom stále problémy s vírusmi. Chcel byť samozrejme vtipný, a tak povedal, že „prežitok zo 60. rokov používať nebudem a radšej si kliknem kde chcem“. Áno, každý Linux a samozrejme aj Ubuntu používa aj grafické, aj textové rozhranie. To však neznamená, že musíte všetko robiť v textovej konzole. Vlastne takmer nič, ale ak chcete, tak môžete všetko :-)

Ubuntu Feisty Fawn je nástupca systému Ubuntu Edgy Eft. Je postavený na grafickom rozhraní Gnome vo verzii 2.18. Znamená to bezproblémovú prácu pri bežných činnostiach (kopírovanie, napaľovanie, písanie...). Môžete v ňom pracovať jednoducho ako v Microsoft Windows. Máte tu panely, plochu, ikony... Ponuka Štart je rozdelená na 3 časti, kde nájdete svoje aplikácie, miesta, a systémové nastavenia.


Textový režim je jednoduchý. Ako som už spomínal, môžete robiť v ňom všetko, alebo aj nič. V textovom režime však môžete nainštalovať 20 programov naraz, kompletne odinštalovať ľubovoľný program, alebo zmeniť nastavenie. Namiesto zložitého klikania po paneloch napíšete 10 písmen.


Kancelársky balík je OpenOffice.org vo verzii 2.2.0. Samozrejme je možnosť doinštalovať vždy najnovšiu verziu z internetu alebo CD/DVD. Iné kancelárske balíky, ako napríklad Koffice, sú tiež k dispozícii. Ako internetový prehliadač je v základnej inštalácii Mozilla Firefox vo verzii 2.0.0.3. Je to stabilný internetový prehliadač so záložkami, blokovaním nepríjemného obsahu a množstvom doplnkov. Aktualizuje sa automaticky s celým systémom. Ubuntu obsahuje program Synaptic, schopný pridávať po stovkách programy a knižnice, a tiež odoberať nainštalovaný softvér. O tomto výbornom programe si ešte napíšeme. Samozrejmosťou je bezpečnosť, automatické aktualizácie, a plnohodnotná práca i zábava. Celkový zoznam dobrôt nájdete na internete.


1.3.3 Root


Root je používateľský účet s plnými právami. Často je potrebné prepnúť sa na účet správcu (teda roota) pri inštalácii softvéru, či zložitejších zmenách v systéme. Ako root sa prepneme cez terminál príkazom:

$ sudo -s


Alebo sa prihlásime ako správca len kvôli jedinému programu:

$ sudo mc


Po prihlásení ako root sa zmení dolár na mriežku. V Ubuntu sa oveľa častejšie používa sudo, teda prepnutie kvôli jednému programu, ako kompletné prepnutie. Takže s mriežkou na začiatku sa ani veľmi nestretnete. Ak ale ste ako root prehlásený cez sudo -s, tak sa môžete odhlásiť (teda vrátiť sa ku bežnému používateľovi) napísaním príkazu exit.


Dajte si pozor pri prihlasovaní ako root – niekedy nevypisuje heslo. Nie je to chyba, ale bezpečnostné opatrenie. Takže ak sa vám to stalo prvý krát, jednoducho napíšte svoje heslo a potvrďte Enterom. Vďaka zadávaniu hesla môžete ako správca robiť všetko, a kto nepozná vaše heslo, nemôže nič pokaziť. Niektoré programy, ako Synaptic, majú obmedzenú funkčnosť, ak ich spúšťate len ako obyčajný užívateľ.


Ak si želáte rovnaké nastavenie root účtu, ako je v iných Linuxoch (napríklad Mandriva alebo OpenSuse), zadajte:

$ sudo passwd root

Vypýta si najskôr aktuálne heslo roota, a a potom musíte zadať vaše novožiadané heslo. Potom sa bude dať prepnúť ako root príkazom su


1.4 Užitočné informácie


1.4.1 Odkazy


http://kubuntu.sk

http://debian.nfo.sk

http://wiki.root.cz

http://ubuntu.kayle.sk

http://ubuntu-sk.org

http://ubuntu.wz.cz

http://proc.linux.cz

http://linuxos.sk

http://tux.szm.sk

http://www.ubuntu.cz/dokumentace/prirucka

http://linux4all.yw.sk/

http://www.fabik.co.uk/

http://emdi.sk/

http://xubuntu.xf.cz

http://shots.linuxquestions.org

http://shots.osdir.com

http://www.ubuntux.org

http://easylinux.info/wiki/Ubuntu_feisty

http://ubuntuguide.org/wiki/Feisty

http://www.getdeb.net

http://shipit.ubuntu.com

http://shipit.kubuntu.org

http://shipit.edubuntu.org

http://distrowatch.com/table.php?distribution=ubuntu

http://distrowatch.com/table.php?distribution=kubuntu

http://distrowatch.com/table.php?distribution=xubuntu

http://distrowatch.com/table.php?distribution=edubuntu

http://distrowatch.com/table.php?distribution=fluxbuntu

http://distrowatch.com/table.php?distribution=nubuntu

http://distrowatch.com/table.php?distribution=mint

http://distrowatch.com/table.php?distribution=ubuntuce


Na stránke http://www.linuxos.sk/index2.php?id=odkazy nájdete množstvo ďalších odkazov!


Slovenská Wikipedia:

GPL/GPL http://sk.wikipedia.org/wiki/GNU_General_Public_License

Linux http://sk.wikipedia.org/wiki/Linux

Ubuntu http://sk.wikipedia.org/wiki/Ubuntu

Kubuntu http://sk.wikipedia.org/wiki/Kubuntu

Xubuntu http://sk.wikipedia.org/wiki/Xubuntu

Linux Mint http://sk.wikipedia.org/wiki/Linux_mint

Ubuntu Studio http://sk.wikipedia.org/wiki/Ubuntu_Studio

Debian http://sk.wikipedia.org/wiki/Debian

Richard Stallman http://sk.wikipedia.org/wiki/Richard_Stallman

Linus Torvalds http://sk.wikipedia.org/wiki/Linus_Torvalds

1.4.2 Slovníček


Skratky

AMD64, x86_64

Počítačová platforma – ak je niečo takto označené, tak je to pre 64 bitové počítače firmy AMD (napríklad Athlon64).

BFU

Bežný Franta uživatel, v originály Bloody F***ing user. Označenie pre úplného začiatočníka v danom odbore.

Dev

Takto sú označované vývojové nástroje (Development), tvorca softvéru (Developer), alebo tiež zariadenie v PC (Device). Development balíky sú pre bežných používateľov zbytočné.

DHCP

Automatické pridelenie IP adresy po prihlásení. Po každom prihlásení sa pridelená IP môže zmeniť.

Doc

Dokument, vytvorený v programe Microsoft Word. Tento dokument je možné prezerať a upravovať prakticky v každom textovom editore. Nevýhodou formátu je jeho uzavretosť, a priveľká odlišnosť od bežného štandardu XML.

FF, FX

Mozilla Firefox, najčastejší prehliadač pod Linuxom, a vlastne aj pod Windows (ak nerátam IE).

GDM

GDM je správca prihlasovania natívne pre Gnome a XFCE. Umožňuje vybrať si sedenie, a tiež nastaviť autoprihlasovanie pre Gnome.

GUI

Graphic User Interface, takže grafické používateľské prostredie.

I386, x86

Bežná počítačová platforma – ak je niečo takto označené, tak je to pre bežné 32 bitové počítače (teda stará dobrá 386-tka a novšie. Sem sa rátajú aj bežné procesory, ako Athlon, Pentium, Sempron, Celeron atď).

IA64

Počítačová platforma – ak je niečo takto označené, tak je to pre 64 bitové počítače firmy Intel (Itanium, Itanium2).

IE

Internet Explorer. Ak neviete čo to je, tak... asi čítate tento manuál zbytočne :)

IM, Instant Messages

Okamžitá výmena správ, za použitia špecifického protokolu v nejakom programe. Medzi najčastejšie protokoly patria ICQ, Jabber či MSN. Medzi najčastejšie programy pod Linuxom zas patrí Gaim, Kopete, Psi a ďalšie. Tieto komunikačné prostriedky sú vlastne niečo, ako obyčajný e-mail. Rozdiel je v tom, že sú stavané skôr na veľký počet krátkych správ, teda komunikácia je oveľa rýchlejšia.

ISO

Obraz CD alebo DVD. Takže súbor, kde je stiahnuté celé CD/DVD. Používa ako obraz pre rôzne stiahnuté linuxové distribúcie, a tiež na filmy či hry. Na vypálenie použite GnomeBaker alebo K3B, vo Windows Nero alebo Burner XP. Iso vytvoríte v Ubuntu cez GnomeBaker.

KDM

KDM je správca prihlasovania natívne pre KDE. Umožňuje vybrať si sedenie, a tiež nastaviť automatické prihlasovanie pre KDE.

LTS

Skratka pre Long Time Support, teda dlhodobú podporu. Zatiaľ jediná verzia Ubuntu s LTS je Dapper Drake. Podpora je 5 rokov na server a 3 roky na desktop. Ďalšia plánovaná verzia LTS bude pravdepodobne 8.04, vydaná v apríli 2008.

M$

Časté označenie firmy Microsoft a jej výrobkov v Linuxovej komunite. Dolár je braný ako symbol komercie, a taktiež úplnej nechuti rešpektovať slobodný softvér.

MSN

Skratka pre Microsoft Network. MSN sa najčastejšie berie ako internetový protokol (niečo ako ICQ), s vlastným programom (napríklad aMSN) alebo ako súčasť iného programu, napríklad Pidgin (predtým Gaim). MSN protokol je u nás menej populárny, často už len pre to, že ho spravuje Microsoft. Pri prihlasovaní do MSN siete sa používa e-mailová adresa.

ODF

Nový, otvorený formát dokumentov. Je založený na XML a jednoducho kódovaný. Open dokumenty sú ODT (Open Document Text, teda náhrada .DOC), ODP (Open Document Presentation, náhrada .ppt) atď. Veľkú zásluhu na šírení štandardu má hlavne OpenOffice.org.

OEM

Pripravenie priamo u výrobcu. Pokiaľ ide o softvér, tak je to verzia určená výhradne ku predaju spolu s novým počítačom. Ak si vyberiete možnosť OEM pri inštalácii Ubuntu z DVD, tak bude aj meno používateľa OEM.

OOo

Tieto „ničnehovoriace“ písmená sú častou skratkou produktu OpenOffice.org.

OS

Operačný systém. Medzi najznámejšie operačné systémy sa považuje Linux, BSD, MacOS, Windows a ďalšie. Každý systém sa ďalej delí. Napríklad Windows sa delí na WinNT (NT, 2000, XP, 2003, Vista) a Win9x (95, 98, Me)

PDF

Formát vytvorený spoločnosťou Adobe. V tomto formáte sa väčšinou uschovávajú manuály. PDF sa dá vytvoriť pomocou OpenOffice.org.

RGB

Základné farby (Red-červená, Green-zelená, Blue-modrá). Stretneme sa s týmito farbami napríklad pri nastavovaní monitora, grafickej karty, či pri upravovaní obrázkov v Gimp-e.

RPM balíček

Inštalačný súbor programu, určeného pre Linuxové distribúcie Mandriva, Fedora, OpenSUSE a ďalšie. Ubuntu nedokáže inštalovať z RPM balíčkov, ale je schopný vytvoriť Debianový balíček (.deb) pomocou programu Alien.

RTF

Rich Text Format. Ponúka bohaté možnosti na úpravu textu (v porovnaní s txt). Oproti kvalitnejším formátom má veľkú nevýhodu vo svojej veľkosti (žiadna komprimácia), a zas výhodu, že ho dokážu používať úplne všetky textové editory.

RTFM, UTFG, LAUKS

Obľúbená hláška „Read That Fuc**d Manual!“. Pravdepodobne od vás niekto chce, aby ste si niečo múdre prečítali :) Podobný význam má tiež hláška „Use That Fuc**d Google!“, alebo „Look At Ubuntu.kayle.sk“ :D

RSS

Často sa prekladá ako novinky. Sú to jednoduché správičky, ktoré vám prídu do RSS čítačky. Môžete si sem pridať čokoľvek – novinky z blogu vašej kamošky, nové verzie softvéru, info o koncertoch či obyčajné správy. Príjem noviniek môžete kedykoľvek zrušiť.

Sda

Linuxové označenie pevného disku, ak je použitý serial ata (s-ata) disk.

SKLUG

Združenie podporujúce šírenie a výmenu informácií o operačnom systéme GNU/Linux a veciach súvisiacich.

TTF, TrueType Font

písmo, ktoré sa zobrazuje rovnako v textovom editore rovnako, ako po vytlačení alebo publikovaní na internete. TTF písiem je momentálne veľmi veľa, teda z bežných písiem je to takmer každé.

W3C

Medzinárodné konsorcium, ktoré zabezpečuje ďalší vývoj webu.

Softvér

Betaverzia

Nedokončená (testovacia) verzia, ale už prístupná pre verejnosť. Obsahuje nové funkcie, ale občas obsahujú chyby. Výrobcovia ich dávajú na internet, aby si ľudia zvykli na nové funkcie, a aby nahlásili chyby, pre vydanie finálnej verzie. Radšej ukážem štádia vývoja novej verzie programu:

  1. Alfaverzia (alebo „Technical preview“, v prípade Ubuntu sa tiež používa Knot, Herd a iné)

  2. Betaverzia

  3. Release Candidate (kandidát na vydanie. Už sú prítomné prakticky všetky funkcie)

  4. Finálna verzia

  5. Minoritné opravné verzie (1.0.1 a podobne)

Okrem toho sa používajú aj rôzne „weekly build“ označenia, teda týždenné zhotovenia.

BIOS

BIOS je skratkou z anglického „Basic Input Output System“, teda základný program pre prácu so vstupmi a výstupmi. BIOS obsahuje prakticky každý počítač. Jedna z mnohých jeho funkcii je zavádzanie systému – teda či sa predvolene spustí z pevného disku, z CD a tak ďalej. V Biose sa tiež nastavuje systémový dátum, či preverujú pripojené časti hardvéru.

Bootloader

Program na výber operačného systému pri bootovaní, teda pri spúštaní počítača z pevného disku. Môžete si tak vybrať medzi Windows a Linux, alebo medzi rôznymi nastaveniami spustenia Linuxu. Zavádzač sa dá v Ubuntu upraviť pomocou súboru /boot/grub/menu.lst.

Browser

Prehliadač internetových stránok. Najčastejšie Linuxové prehliadače sú Mozilla Firefox, Opera, SeaMonkey, Lynx a ďalšie. Najznámejší komerčný program, ktorý sa tvári ako internetový prehliadač, je Internet Explorer od Microsoftu.

Burner

Napaľovací program. Suverénne najznámejší napaľovací program pre Linux je K3B, pre Windows je to Nero.

BSD

Vetva operačných systémov čiastočne kompatibilných s Linuxom. Rovnako ako Linux, sú to odvodené systémy z Unixu. Dnes sa používa hlavne FreeBSD na serveroch. Na bežných počítačoch sú BSD systémy v porovnaní s Linuxom len veľmi málo.

Cedega

Program na spúšťanie hier vytvorených pre MS Windows. Nachádza sa len v niektorých komerčných linuxoch, keďže je platený.

Debian

Slobodný operačný systém, na základoch ktorého sa vytvorila distribúcia Ubuntu a mnohé ďalšie. V porovnaní s Ubuntu je Debian náročnejší na používateľa, ale má podstatne viac balíčkov na nosičoch. Debian sa naďalej vyvíja, a je s Ubuntu z veľkej časti kompatibilný. Na Debiane je založených viac operačných systémov, nie len Ubuntu.

Gnome

Gnome je grafické pracovné prostredie, ktoré používa Ubuntu Linux. Teda je to miesto, odkiaľ sa spúšťajú ďalšie programy. Hlavný rozdiel medzi Ubuntu, Kubuntu a Xubuntu je v pracovnom prostredí. Typické programy pre prostredie Gnome: Gedit, Rhythmbox, Totem, Gaim a ďalšie.

Grub

Najčastejší Linuxový zavádzač (bootloader).

KDE

KDE je grafické pracovné prostredie, ktoré používa Kubuntu Linux. Používa iné predvolené programy a odlišné knižnice, čo vám však nebráni používať pod obidvomi prostrediami rovnaké programy. Typické programy pre prostredie KDE: Kwrite, Amarok, Kaffeine, K3B, Kopete a ďalšie.

Konzola, terminál, shell, príkazový riadok

Práca so systémom v textovom režime. Umožňuje spúšťanie programov, zadávanie príkazov (napríklad prihlásenie sa ako root, zmena klávesnice, alebo menenie práv na zapisovanie do súborov). V systéme Ubuntu pod grafickým rozhraním Gnome nájdeme konzolu v menu aplikácie/príslušenstvo/terminál. Veľmi dobrá možnosť je cez Synaptic nainštalovať rozšírenie pre spúšťanie terminálu priamo z okna Nautilusu.

Multics

Pod týmto názvom bol operačný systém, ktorého úpravou vznikol pôvodný Unix. Za zakladateľa Unixu sa považuje Ken Thompson.

Nautilus

Nautilus je správca súborov pre systém Gnome. Dá sa porovnať s „Tento počítač“ pre MS Windows. Má veľa rozšírení, napríklad možnosť napaľovať CD/DVD. Rozšírenia sa dajú nainštalovať cez program Synaptic a vyhľadanie slova nautilus v zozname balíčkov.

Orphanware

Starší softvér, ktorý už nie je vyvíjaný, teda jeho vývoj skončil. Večšinou ho vývojári nahradí iným produktom, alebo sa vývojársky tým rozpadne. Softvér sa po určitom čase môže stať freeware alebo open-source.

Rootkit

Neželaný softvér (v 99,99% vo Windows), ktorý umožňuje hackerovi ovládať počítač, a tiež získavať údaje z neho. Často sa tento typ softvéru používa ako zadné vrátka, keď sa hacker plánuje vrátiť do tohto počítača. Nechtiac sa ním preslávila firma Sony.

Samba

Slobodná implementácia sieťového protokolu SMB či NetBIOS, ktorý sa používa na vzdialený prístup k súborom v systémoch Windows.

Driver

Ovládač na nejaký kus hardvéru. Väčšina potrebných ovládačov je okamžite v jadre Linuxu.

Linux, Gnu/Linux

Operačný systém. Oficiálne by sa mal nazývať Gnu/Linux, ale jednoducho sa to skrátilo. Existuje taktiež Gnu/Hurd.

Linuxová distribúcia, distro

Linux distribuuje viac firiem či komunít... takže distribúcii je veľa. Každá je iná, ale všetky sú navzájom kompatibilné. Líšia sa v možnostiach inštalácie softvéru, použitých programoch, verzii Jadra, vzhľadu programov... Najznámejšie distribúcie sú Ubuntu, Suse, Mandriva, Mepis, Fedora Core, Linspire... Linux je založený na Unixe a je s ním spätne kompatibilný. Takže aj iné Unixové systémy, ako napríklad FreeBSD, si rozumejú s Ubuntu či ným Linuxom.

Spyware, Adware

Týmito pojmami sa označujú rôzne nechcené reklamy, vyskakujúce okná s blbosťami, rôzne koníky vyrobené v okolí Tróje a podobne. Našťastie máte od týchto hlúpostí pokoj, a zasahujú len do života používateľov Windows. Cez Linux sa dá odstrániť z Windows diskov.

Unix

Unix je operačný systém s dlhou históriou. Jednou z jeho vetiev je práve Linux, ktorý vytvoril Linus Torvalds.

WMware

Program vytvorený pre spúšťanie operačných systémov vrámci iného OS. Napríklad spustenie Fedora Core pod Ubuntu.

WYSIWYG

Wysiwig editory umožňujú vytvárať dokumenty či www stránky tak, aby sa čo najviac podobali finálnemu produktu na internete či vytlačenému dokumentu. je to napríklad program NVU na prípravu internetových stránok.

XFCE

XFCE je grafické pracovné prostredie, ktoré používa Xubuntu Linux. Používa rovnaké základné knižnice ako Gnome, ale je oveľa úspornejšie na hardvér. Typické programy pre prostredie XFCE: Mousepad, Xterm, Xarchiver a ďalšie.

X Window

X je grafické zobrazenie, teda práca mimo shellu. Funguje v ňom KDE, Gnome a ďalšie grafické rozhrania.

Licencie

BSA

Organizácia bojujúca proti nelegálnemu používaniu a rozširovanie softvéru. Dotýka sa hlavne operačných systémov, kancelárskych balíkov či grafických programov. Nebojte sa, Linux, OpenOffice.org či Gimp sú úplne zadarmo a samozrejme legálne :-)

BSD licencia

Táto licencia sa používa pri BSD systémoch. Je miernejšia ako GNU GPL, pretože nevyžaduje zachovať meno pôvodného autora, a taktiež nevyžaduje udávať zdroj, z ktorého bol čerpaný nejaký kus kódu.

Copyleft

Copyleft vznikol ako výsmech Copyright, používanom na komerčných produktoch. Copyleft dáva 4 významné práva každému, ktor má záujem o používanie voľne šíriteľných produktov:

Copyright

Práva na kopírovanie produktu a jeho súčastí. Žiadny obsah nemôžete meniť bez súhlasu majiteľa produktu.

Free

Zadarmo, napríklad freeware. Free má však tiež význam slobodný. Každý slobodný softvér je zadarmo, ale nie každý softvér zadarmo je slobodný, teda nemáte právo robiť s nim všetko to, čo povoľuje GNU/GPL licencia. Slovom Free sa často nahrádza časť mena komerčného produktu v novom, Open-source produkte. Napríklad Linspire => Freespire, Warcraft => Freecraft.

GNU, GNU GPL

Zakladateľom projektu GNU a licencie GNU GPL je Richard Stallman. Licencia hovorí o používaní, upravovaní a ďalšom voľnom šírení softvéru. Väčšina softvéru pre systém Linux využíva túto licenciu. Licencia GNU GPL sa veľmi odlišuje od licencie Microsoft Eula.


Pojmy

Add-on

Add-on je rozširujúci balíček. Známe sú add-ony, teda rozšírenia pre Firefox, ktoré pridávajú nové funkcie.

Ads, adsense

Reklamy na internetových stránkach. Kliknutím zarobí majiteľ stránok nejaké korunky. U Linuxových projektov sa z reklamy často platí hosting stránok, alebo sa s pomocou reklamy čiastočne alebo úplne preplácajú výrobné náklady.

Apt-get

Najrýchlejšia forma inštalácie, špecifická pre Ubuntu a podobné OS. Príklad inštalácie cez apt-get:

sudo apt-get install skype

Apps

Aplikácie, programy.

Backup

Záloha, teda premiestnenie vašich potrebných vecí tam, kde o ne neprídete.

Blue screen of Death

Preslávená modrá obrazovka z Microsoft Windows. V Linuxe ju nenájdete, ale ak Vám veľmi chýba, tak si ju môžete dať ako pozadie plochy alebo ako šetrič obrazovky :-)

BOOT

Bootovanie, teda „naťahovanie“ systému. Bežne sa systém spúšťa z pevného disku, ale môžeme v Biose nastaviť aj spúšťanie z tzv. „bootovateľného“ CD/DVD, alebo z diskiet. Dá sa tiež nastaviť poradie, teda ak sa nedá z jedného miesta, tak sa bude dať z iného.

Bug

Pojmom bug (chrobáčik) sa označuje chyba v programe. Pri vypísaní bugu sa často objaví aj kód chyby, ktorý si môžete vyhľadať cez vyhľadávač. V changelogu (zozname zmien) sa často stretneme aj so slovom bugfix, teda opravou chyby.

Branch

Vetva. Najčastejšie sa berie do úvahy rozvetvenie, teda rozdelenie na niekoľko častí (napríklad pre rôzne počítačové architektúry)

Case-sensitive

V Linuxe si dávajte pozor ako píšete – pretože veľké a malé písmená sa rozlišujú. Teda nie je kernel ako KERNEL :-) Dajte si pozor taktiež pri zadávaní hesiel, a ak vám niečo nejde, vyskúšajte Caps Lock.

Cookies

Koláčiky, a tiež drobné dočasné súbory, ktoré prezrádzajú ktoré stránky ste navštívili. Slúžia hlavne pri prihlasovaní. Môžu sa v nich nachádzať aj vírusy (ktoré môžu v svete Windows urobiť úplný bordel)

Core

Základ, hlavné súčasti. Ako jadro sa väčšinou používa pojem Kernel.

Dual-boot

Použitie viacerých systémov, napríklad Ubuntu Feisty a Windows XP. Pri štarte počítača si môžete zvoliť, ktorý systém spustíte. Dual Boot má veľký význam napríklad pre ľudí, ktorý pracujú v Linuxe, a v MS Windows hrajú svoje obľúbené hry.

Default

Predvolené nastavenie, obnovenie nastavenia pred tým, ako ste niečo zmenili.

Desktop

Linux vytvorený pre desktop je napríklad Ubuntu, alebo Mandriva. Desktop je bežný pracovný počítač, využívaný v domácnostiach a firmách. Okrem bežných desktopov sa používajú aj 64 bitové desktopy (bežné počítače so 64 bitovou architektúrou), alebo servery. Desktop je tiež pracovná plocha. Nachádza sa na adrese /home/meno_používateľa/Desktop.

Diff, difference

Rozdiel, napríklad pri porovnávaní staršej a novšej verzie softvéru.

Domov, domovský priečinok, home

Domovský priečinok je miesto na disku, kde si používatelia pridávajú svoje vlastné súbory a kde sa uchovávajú nastavenia pre daného používateľa. Každý používateľ má pritom v /home vlastný podpriečinok, do ktorého sa môže dostať iba on alebo superužívateľ (root). Čo sa v tomto priečinku vlastne nachádza?

Funkcie:

Download

Sťahovanie z internetu. Dáta idú z iného počítača ku vám. Opakom je upload.

Emulácia

Prispôsobenie pre niečo iné, napríklad pre iný operačný systém. Program Wine emuluje Windows API, teda všetky potrebné súbory z Windows, aby sa dal spustiť program pre Windows v Linuxe či BSD.

Executable

spustiteľný súbor, dvojklikom vykonáte nejakú akciu. Vo Windows používa príponu .exe.

Ext2/Ext3

Štandardná správa disku v Linuxe. Vhodné na hlavný oddiel. Bohužiaľ, OS zo stajne Microsoftu nie je schopný rozoznať Linux disky, ak nie je nainštalovaný špeciálny doplnok.

FDD, floppy

Disketová mechanika. Väčšinou pre diskety s kapacitou 1,44MB.

Gksu

Príkaz na spustenie programu s administrátorskými právami. Funguje v prostrediach Gnome a XFCE. Kolega s kdesu.

Glossary

Slovníček pojmov, vysvetľovacia stránka. Napríklad http://www.xubuntu.org/glossary

GPU

Jadro grafickej karty, hlavný čip. Obdoba CPU, lenže má hlavne grafický (vykresľovací) a nie aritmetický výkon.

Grafické prostredie, desktopové prostredie, sedenie

Grafická nadstavba nad textové príkazy. Prostredie, kde pracujete podobne ako vo Windows – myšou. Známe sú Gnome, KDE, Xfce a niekoľko ďalších...

Hda

Linuxové označenie pevného disku, ak je použitý klasický (paralelný) disk.

HOWTO

Doslovne „ako na to“. Myslí sa tým veľmi ľahko zrozumiteľný návod.

Changelog

Zoznam zmien. Vedie sa, aby vývojári a používatelia mali prehľad o nových funkciách, opravách chýb a podobne.

Internetové štandardy

HTML, XHTML, CSS a mnohé ďalšie štandardy vymyslelo konzorcium W3C. Sú to určité pravidlá, podľa ktorých by mali internetové prehliadače zobrazovať stránky. Najbližšie k dokonalosti má prehliadač Opera, prenasledovaný prehliadačmi na jadre Gecko. Internet Explorer je veľmi známy svojou zaostalosťou.

Jabber

Jabber je slobodný protokol na okamžitú výmenu správ. Dá sa porovnať napríklad s ICQ. Najčastejším klientom pre Jabber je PSI.

Kdesu

Príkaz na spustenie programu s administrátorskými právami. Funguje v prostredí KDE. Kolega s príkazom gksu.

Kernel, jadro

Jadro operačného systému Linux obsahuje všetky potrebné súbory pre beh systému, rozpoznanie hardvéru a ďalšie funkcie. V Ubuntu Dapper Drake a odvodených distribúciach je jadro verzie 2.6.15. Ubuntu Edgy sa pýši verziou 2.6.17, Feisty má verziu 2.6.20. Presná verzia jadra sa dá vždy zistiť konzolovým príkazom:

$ uname -r

Konfigurák“

Súbor s veľkým počtom informácii, ktorých úprava (napríklad cez program gedit spusteným ako root) zmení celkové vlastnosti systému. Veľmi dôležitý „konfigurák“ na správu hardvéru je na adrese /etc/X11/xorg.conf.

Kompilátor

Najznámejším kompilátorom, teda programom na kompilovanie, je GCC. Kompilovanie znamená inštalácia softvéru priamo zo zdrojových kódov, a nie z vopred pripravených balíčkov (DEB, TGZ, RPM, vo Windows je to EXE). Kompilovanie sa tiež často prekladá ako prekladanie.

Licencia

Spísané pravidlá, po dodržaní ktorých môžete program používať, šíriť ďalej, upravovať a tak podobne. Licencia slobodného softvéru umožňuje robiť prakticky čokoľvek, ale treba uviesť informácie o pôvodnom majiteľovi. Microsoft neumožňuje šírenie svojich produktov, upravovanie ani nič podobné. Hanba im :)

Link, URL

Pojmom link sa označuje odkaz. Odkaz na nejakú stránku, inú časť dokumentu atď. Ak niekto od vás chce link tak je to väčšinou odkaz na www stránku. Odkazy sa často nazývajú aj URL.

Live CD

Spustenie Linuxu z mechaniky CD-ROM. Nie je vôbec potrebný pevný disk. Stačí pri štarte PC nastaviť boot (teda zavádzanie systému) z CD. Dá sa to nastaviť v BIOS-e, alebo klávesovou skratkou (napríklad F11) pri spúšťaní počítača. Live CD Linuxu môžete použiť ako záchrannú možnosť aj pri problémoch v MS Windows. A popri tom môžete surfovať, hrať sa nejakú hru alebo počúvať hudbu.

Lock screen

Uzamknutie obrazovky. Používané, ak ideme od PC a nechceme, aby na ňom niekto pracoval. Rýchlejšie ako vypnutie alebo odhlásenie.

Log

Textový súbor, kde sa postupne zapisujú všetky zmeny v systéme. Je to teda zápisník, v ktorom môžeme zistiť napríklad pri presne akej činnosti program prestal reagovať, alebo aké balíčky mu chýbajú.

MAC adresa

Číslo potrebné pre pripojenie do niektorých sietí. Mac adresa je iná pre každú sieťovku, alebo základnú dosku, pretože je čoraz častejšie integrovaná sieťová karta na základnej doske.

MD5 sum

Používa sa na overenie, či bol obsah CD/DVD správne stiahnutý alebo vypálený. MD5 súčet znamená súčet všetkých bitov. Ten sa následne porovnáva.

Metabalík

Metabalík je balík, ktorý má závislosti v iných balíkoch. Jeho funkcia je vlastne nainštalovať aj tisíc balíkov, ktoré sa označia keď inštalujeme metabalík. Známym metabalíkom je kubuntu-desktop, ktorý nainštaluje všetko potrebné pre prechod na Kubuntu.

Mirror

Zrkadielko zrkadielko kto je najkrajší na svete? Ale nie... internetové zrkadlá sú po celom svete. Sú to počítače, odkiaľ sa dá sťahovať mimo hlavného servera. Takže program vytvorený v USA môžeme ťahať z USA, alebo aj z mirrorového servera, ktorý môže byť napríklad na Slovensku alebo v Poľsku.

Network, networking

Sieť a sieťovanie, spájanie počítačov dohromady. S týmto slovom sa stretnete často pri práci s internetom, pretože Internet je najrozšírenejšia celosvetová sieť.

Odkomentovanie

Linux v skriptoch uznáva iba tie riadky, pred ktorými nie je znak #. Odkomentovanie je odstránenie tohto znaku, aby Linux použil aj kód za ním.

Package, balík

Balíček. Ubuntu používa tzv. Deb balíčky pri inštalácii a spravovaní softvéru. Balíčky sú vlastne „inštalačky“ programov.

Partition, partícia

Diskové miesto sa obvykle rozdeľuje na menšie časti, tzv. partície. V MS Windows sú partície pomenované ako disky C, D, E a tak ďalej.

Plugin

Rozširujúce možnosti programu. Najznámejšie pluginy sú Flash Player, plugin na prezeranie PDF súborov priamo v internetovom prehliadači a ďalšie.

Podcast

Nahratie textu ako zvukový súbor, ktorý je nahovorený počítačovým programom alebo priamo človekom. Existujú napríklad podcastové knihy, ktoré sú na CD.

Portovanie

Prispôsobenie, napríklad na určitú počítačovú architektúru. Linux je portovaný na celé desiatky architektúr, kým Windows je stabilný len na platforme i386, teda klasická 32 bitová architektúra. Mnohé ďalšie programy, ako napríklad Opera, sú portované na množstvo počítačových platforiem, herné konzoly, mobilné telefóny, PDA a tak ďalej. Celkovo sa dá povedať, že na rôzne „exotické“ platformy sú jedinou možnosťou bezplatné riešenia – keďže komerčné giganty zaujíma len zisk z väčšinových architektúr.

Preferences

Nastavenia. Stretneme sa s tým tak v Ubuntu, ako aj napríklad vo Firefoxe.

Prístupové práva

Čím máte viac práv, tým si toho môžete viac dovoliť, to je logické. Root účet je vlastne účet s plnými právami, a tiež s možnosťou ľubovoľne upravovať práva bežných používateľov. Pri práci so súbormi môžeme mať právo čítať, a tiež čítať a zapisovať. Práva môžeme poskytnúť natrvalo, alebo aj na jediný príkaz, a to všetko jednému používateľovi, alebo aj skupine používateľov.

Proprietery

Neslobodný softvér vyrobený komerčnou spoločnosťou. Pre ich použitie je často potrebné prečítať si a prijať určité zmluvné podmienky.

Release

Vydanie novej verzie softvéru. Niekedy sa používa aj pre-release, teda predvydanie, čiže „takmerhotová“ verzia.

Repozitár

Zdroj softvéru, teda internetová adresa s množstvom balíčkov, odkiaľ sa dá sťahovať. Repozitáre využíva Synaptic (Ubuntu, Xubuntu, Edubuntu) alebo Adept (Kubuntu). Možnosti práce s repozitármi sú obrovské, a vyhnete sa pomalému zháňaniu balíčkov na rôznych stránkach. Vyhľadaný balíček sa sám stiahne, nainštaluje, a pridá zástupcu do menu.

Reboot

Reštartovanie počítača. Rýchly reštart grafického rozhrania sa docieli rýchlou skratkou CTRL+ALT+BACKSPACE. Celkový reštart sa dá urobiť cez menu, alebo aj cez terminál príkazom:

# reboot

Ripovanie

Stiahnutie z média (CD, DVD, VHS či audio kazeta atď) do počítača. Často je tento prenos zakázaný autorskými právami, alebo tiež rôznymi technickými obmedzeniami.

Root

Pozri kapitolu 1.3.3.

Screen name

Dá sa nájsť v programe Gaim. Sem treba napísať svoje prihlasovacie meno. Pri ICQ protokole treba použiť ICQ číslo.

Screenshot

Snímka obrazovky. Takže obrázok, kde vidno ako Váš systém momentálne vyzerá.

Security

Bezpečnosť a nastavenie bezpečnosti.

ShipIt

S podporou od firmy Canonical sa rozdávajú zadarmo CD s Ubuntu, Kubuntu a Edubuntu. Všetky náklady platí Canonical, a to vrátane poštovného. Trvá ale 4-6 týždňov, kým zásielka pre vás príde na vašu poštu.

Shortcut

Odkaz, najčastejšie odkaz na umiestnenie (aby ste na ploche nemuseli mať kompletné programy).

Simplicity

Jednoduchosť. Jednoduchý prehľad o tom, čo ponúka Ubuntu na bežnom počítači, je na stránke http://www.ubuntu.com/desktop.

Source, zdroják

Zdrojový súbor, zdrojový kód. Často sú takéto súbory na internete zabalené ako tar.gz alebo tar.bz2.

Sources.list

Veľmi známy a dôležitý konfiguračná súbor. Sú v ňom napísané zdroje softvéru, teda repozitáre. Nájdete na adrese /etc/apt/sources.list.

Startup

Po spustení.

Správca okien, window manager

Veľmi súvisí s desktopovým prostredím. Každé desktopové prostredie má svojho vlastného manažéra okien. Napr. Gnome má Metacity. Stará sa o komunikáciu medzi oknami, kým desktopové prostredie sú rôzne ikonky atď.

Steam

Dátový tok, často sa používa napríklad v internetových archívoch televízií. Steam prehráva špecializovaný klient, napríklad VLC.

Sudo

Spustenie programu s právami root-a. Podobné s gksu alebo kdesu, ale funguje v terminály bez ohľadu na grafické rozhranie.

Support

Podpora. Na stránkach podpory nájdete riešenie problémov, tipy na vyladenie systému, či ovládače na hardvér. Na Slovensku poskytuje podporu pre používateľov akejkoľvek distribúcie stránka www.linuxos.sk. Špeciálne priateľov (K)Ubuntu poteší stránka www.kubuntu.sk.

Swap

Swap disk sa môže označiť ako prídavná pamäť RAM. Je to miesto na disku, určené ako pomôcka pri spustení väčšieho množstva programov. Uloží sa sem aj obsah pamäte RAM v prípade uspania počítača. Swap existuje aj vo Windows, kde je súčasťou disku C, zatiaľ čo v Linuxe je swap ako samostatný disk.

Tab

Používa sa vo dvoch významoch. Ako záložka v Internetovom prehliadači a ďalších programoch, a ako tabulátor na tvorenie odsekov. Cez tabulátor sa v Linuxe často aj doplňuje adresový riadok v konzole.

Tar.gz, tar.bz2

Tar.gz, tar.bz2

Základné zabalenie v Linuxe. V tar.gz nájdete prakticky všetky zdrojáky na internete. Tar.bz2 je ešte hlbšie zbalenie, ale dlhšie trvá balenie a rozbaľovanie.

TCP/IP

Základný protokol pre prácu s internetom.

Torrent

Súbor .torrent je maličký. Sú v ňom informácie o umiestnení a veľkosti veľkého súboru, ktorý sa snažíte stiahnuť. Torrentové sťahovanie pracuje na princípe P2P. Najznámejšie programy pre prácu s Torrentom je Ktorrent, Azareus, či Opera. Taktiež rozšírenia pre Firefox.

Ultimate

Najlepšia, a samozrejme najdrahšia verzia softvéru. Stretneme sa tak s ultimate verziou napríklad Windows Vista. Existuje tiež Ultimate Ubuntu, samostatná distribúcia odvodená od Ubuntu. Na rozdiel od Microsoftu je zdarma.

Update

Update je „refrešnutie“ či obnovenie, teda opätovné načítanie obsahu dokumentu, www stránky či zoznamu repozitárov.

Upgrade

Upgrade je vylepšenie na novšiu verziu, napríklad upgrade z Edgy Eft na Feisty Fawn.

Upload

Posielanie na internet. Dáta idú z vášho počítača „do sveta“. Opakom je download.

User

Používateľ. Často práve tá osoba, ktorá túto vetu číta :-) Bežný user má svoj priečinok /home/meno_človeka, a má prístupové práva pracovať len s ním a s bežnými aplikáciami. Na väčšie zásahy je potrebné heslo root-a.

User friendly

Použivateľsky prívetivé. Používa sa napríklad pri označení softvéru. Používateľský prívetivý softvér musí:

Často je však softvér, ktorý nie je takto označený, o niečo jednoduchší. Všetko je vecou zvyku na ovládanie, používanie klávesových skratiek či možnosťami nastavenia. Najznámejšou user friendly distribúciou je Ubuntu.

Verbose mode

Ukecaný mód :) Používa sa často pri RPM distribúciach, a aktivuje sa cez ESC pri spúšťaní. Aktívny verbose mód vypisuje presne čo sa so systémom deje. Čo sa spúšťa, čo sa zastavuje...

Výpis

Také bežné slovko, často používané v komunikácii cez IM. Ak niekto od vás žiada výpis, tak chce nejaké riadky, ktoré vám vypísal terminál. Pomocou výpisu z terminálu sa dá zistiť, v čom konkrétnom je problém. Pamätajte si, že klávesové skratky CTRL+C a CTRL+V sú predvolene vynechané – ale môžete si ich jednoducho nastaviť.


Ľudia (a tiež zástupca tučniakov)

Alan Cox

Známy ako „druhý muž Linuxu“. Aktívny vývojár Linuxového jadra, momentálne zamestnaný v distribúcií Red Hat.


Gaëlom Duval

Autor pôvodnej distribúcie Mandrake Linux. Dlhý čas bol v Mandrake/Mandrive, neskôr sa rozhodol vytvoriť ďalší vlastný operačný systém s menom Ulteo. Ulteo má zmeniť spôsob, akým ľudia používajú počítače. Vychádza čiastočne aj z Ubuntu a Debianu.


Larry Ewing

Autor súčastného Tuxa. Tux bol nakreslený v roku 1996 v programe Gimp.


Olivier Fourdan

Zakladateľ a tvorca desktopového rozhrania XFCE.


Tomáš Matějíček

Zakladateľ a tvorca LiveCD distribúcie SLAX.


Bram Moolenaar

Autor populárneho konzolového programu Vim.


Mark Shuttleworth

Zakľadateľ projektu Ubuntu a spoločnosti Canonical. Je tiež známy, ako africký vesmírny turista. 10 rokov vyvíjal systém Debian, a bol prvým správcom systému apache. V roku 2006 získal titul patróna projektu KDE, aj keď distribúcia Ubuntu predvolene používa Gnome.


Richard Matthew Stallman

Americký programátor a zakladateľ Hnutia slobodného softvéru a projektu GNU. Medzi jeho najvýznamnejšie softvérové úspechy patrí prvý rozšíriteľný editor Emacs, prekladač GCC a ďalšie, všetky dostupné pod licenciou GNU GPL. Stallman je považovaný za filozofa, ideológa a hackera (nie crackera). Pripravil pôdu pre mnohé podnikateľské príležitosti, hlavne v 90. rokoch v USA a úplne nový druh trhu.


Ken Thompson

Pokladá sa za tvorcu pôvodného systému Unix.


Linus Torvalds

Tvorca pôvodného Linuxového jadra, dodnes uznávaná autorita v celej open source komunite.


Tux

Popri optickej myške je to ďalšie milé zvieratko :-) Tux, alebo ak chcete tak Linuxový tučniak, je symbolom Linuxu, a veľmi často sa objavuje v hrách (SuperTux, Planet Penguin Racer). Ak ho na nejakej stránke nájdete, tak viete, že je na nej niečo múdre napísané o Linuxe. Bez obrázka to tentokrát nejde :-)












Skratky distribúcii


Damn Small Linux DSL

Debian DEB

Fedora Core FC

Mandrake MDK

Mandriva MDK, MDV

Linux Lin

One Laptop Per Child OS OLPC

Red Hat RH

Red Hat Enterprise Linux RHEL

Suse Linux Enterprise Desktop SLED

Suse Linux Enterprise Server SLES

PCLinuxOS PCLOS


Čokoľvek založené na BSD *BSD

Čokoľvek založené na Ubuntu *buntu, *ubuntu


Vlastná Distribúcia Linuxu VDL


Windows NT/2000/XP/2003 WinNT

Windows 95/98/ME Win9x

1.4.3 Ako Linux funguje?


Linux je moderný operačný systém. Aby tento softvér mohol fungovať, vyžaduje v prvom rade hardvér. Bez neho sa pohnúť nedá :)


Jadro systému Linux, inak povedané Kernel, zabezpečuje všetky základné funkcie operačného systému. Obsahuje potrebné ovládače pre používanie hardvéru, sériu príkazov na obsluhu OS atď.


GNU nástroje sú v pyramíde nad Kernelom. Tvoria potrebný softvérový základ open source aplikácii, úzko spolupracujúcich s Kernelom. Známy príklad je prekladač (komplilátor) GCC.


Bežné aplikácie sú na predposlednom mieste. Tu nájdete všetky bežne známy programy, ako je napríklad Firefox, OpenOffice.org, Skype a mnohé ďalšie.


Posledné miestečko zaberá podpora, preklad do rôznych jazykov atď.



Ako funguje súborový systém v Linuxe? Najlepšie ukázať na príklade... Alebo rovno na porovnaní... upozorňujem, že je to len približné, keďže Windows a Linux sú úplne odlišné systémy už od základov.


Ubuntu Linux

Windows XP

/

Disk C:

/home/Jozef

C:\\Documents and Settings\Jozef\My Documents

/root

C:\\Documents and Settings\Administrator\My Documents

/usr

C:\\Program Files

/etc

C:\\Windows\System32

/boot

C:\\

/media

Disk D, disk E...


Tak a teraz pokus o úplné vysvetlenie...


Hlavný Linuxový disk má označenie „/“. Dostaneme sa sem, ak v hociktorom správcovi súborov budeme stále klikať na ikonku Hore. V / sa nechádza množstvo priečinkov. Najdôležitejšie sú /boot, /home, /root, /etc, /media a /usr. Povieme si teda niečo o nich...


/boot Miesto pre všetky bootovacie položky, nájdeme tu všetko potrebné pre spustenie systému. Teda zavádzač a jadro. Prezerať môže každý používateľ, upravovať iba root.

/dev Devices, miesto, kde sú „uskladnené“ dôležité informácie o HW, napríklad o logických jednotkách pevného disku

/home Domovské priečinky jednotlivých používateľov. Miesto, kde si môžete pridať svoje osobné súbory (hudba, filmy atď). Každý používateľ môže čítať a upravovať len vo svojom vlastnom priečinku, root môže (ako vždy) robiť všetko.

/root Domovské priečinky root-a. Prístup má iba root, bežný používatelia sa sem nedostanú.

/lib Tu sú umiestnené dôležité systémové knižnice. Linux oddeluje knižnice od programov.

/media Priečinok na pripájanie diskov. Sem si môžete pripojiť rôzne disky, mechaniku CD rom atď. Samozrejme aj konkrétne adresáre alebo aj .iso súbory. Pridávanie do tohto priečinka sa nazýva mountovanie. Prístup majú všetci, upravovať môže len root. Niekedy je /media nahradené za /mnt (teda lepšie povedané, /media je náhrada za /mnt v Debianových systémov.

/usr Linuxový „Program Files“. Sem sa inštalujú všetky programy.


Kubuntu 6.10 (Edgy Eft) predvolene skrýva všetky priečinky okrem /home a /media. Je to určené ako pomôcka pre všetkých začínajúcich Linuxákov. V novších verziách je táto možnosť vynechaná.


Aby nebol veľký bordel, tak skúsim popísať 3 rôzne Linuxové distribúcie. Ubuntu, Kubuntu a Mint Linux (Gnome verzia):


Ubuntu

Jadro + základný systém + X server + Gnome + Ubuntu Artwork + aplikácie špecifické pre Ubuntu

Kubuntu

Jadro + základný systém + X server + KDE + Kubuntu Artwork + aplikácie špecifické pre Kubuntu

Mint Linux (Gnome verzia)

Jadro + základný systém + X server + Gnome + Mint Linux Artwork + aplikácie špecifické pre Mint Linux


Linuxové systémy majú iné funkcie, iný vzhľad, iný spôsob inštalácie... O všetkom je postupne popísané v tomto manuály.


1.4.4 Spúšťanie programov


Programy sa dajú spúšťať mnohými spôsobmi ako bežný používateľ. Tu si ich popíšeme na programe Gaim.


Programy sa dajú spúšťať dvomi spôsobmi pod účtom roota. Tu si ich popíšeme na programe Gedit.



1.5 Licencia



Microsoft Windows XP

Ubuntu Linux (akákoľvek verzia)

Inštalácia z 1 CD na viac PC:

Nelegálne

Legálne a neobmedzené

Používanie OS na PC, ktorý nemá nainštalovaný OS špeciálne na tento počítač:

Musí byť odstránený z PC, na ktorý je OS určený. Vo Windows Vista je však aj toto nelegálne

Legálne a neobmedzené

Domáce kopírovanie:

Maximálne 1 kópia, len na vlastné použitie. Inak nelegálne

Legálne a neobmedzené

Zverejnenie zdrojových kódov OS:

Nelegálne

Legálne a neobmedzené

Aktivácia produktu u výrobcu:

Potrebná

Nepotrebná

Ochrana proti kopírovaniu:

Aktivácia, špeciálne CD, Windows Genuine aktualizácia pre Win XP, Sériové číslo, obmedzovanie niektorých služieb, otravná tabuľka upozorňujúca na nelegálnosť :-) Niektoré programy sa nedajú nainštalovať na nelegálny Windows.

Nepotrebná

Organizácie kontrolujúce legálnosť v SR:

Microsoft, BSA, Polícia SR

Ubuntu je legálne akýmkoľvek spôsobom

Legálne možnosti získania OS:

Zakúpenie CD, predinštalovanie v PC

Zakúpenie CD, predinštalovanie v PC, stiahnutie z internetu, vytvorenie kópie od kamaráta, bezplatné zaslanie z internetu

2 Linux a Windows


2.1 Porovnanie OS


Pre jednoduchosť je porovnávané Ubuntu Feisty Fawn s populárnym Windows XP Service Pack 2.


Inštalácia


Jednoduchá, bez možnosti spustenia systému pred inštaláciou. Zavádza sa z CD. Inštalácia vrátane ovládačov, Service Pack-u, prekladu do slovenského jazyka a základných nastavení zaberie približne 80 minút. Podľa výkonu PC. Možnosť nainštalovania len na málo platforiem.

Jednoduchá, s možnosťou spustenia systému pred inštaláciou. Zavádza sa z CD. Spustenie z CD trvá asi 4 minúty, inštalácia približne 10 minút. Nainštalovanie všetkého potrebného pre bežný PC trvá dokopy asi 50 minút. Podľa výkonu PC. Ubuntu sa dá nainštalovať na celom rade platforiem, na rozdiel od produktu spoločnosti Microsoft.


Kancelársky balík


V základnej inštalácii Windows sa nachádza len Wordpad, komerčný Microsoft Office sa dá legálne zakúpiť od 5000 SK (bez aplikácie PowerPoint na tvorbu prezentácii. S ňou a s ďalšími doplnkami sa cena výrazne zvyšuje).


V základnej inštalácii Ubuntu nájdete kompletný OpenOffice.org, schopný pracovať aj s formátmi MS Windows. Umožňuje okamžitú konverziu do PDF a mnohých ďalších formátov. Je samozrejme funkčný aj pri spustení ako Live CD.


Internet


Ako prehliadač je len Internet Explorer, ktorý žiadnemu pokročilejšiemu používateľovi nevyhovuje. Chýba softvér na komunikáciu cez protokoly ICQ, IRC a ďalšie. Windows je extrémne ľahko napadnuteľný počítačovými vírusmi či spyware.


Namiesto IE je použitý Mozilla Firefox, najrozšírenejší prehliadač medzi odbornejšou verejnosťou. Na komunikáciu je hneď niekoľko programov, a pridanie akéhokoľvek programu je možné niekoľkými kliknutiami. Je prakticky nemožné, aby Ubuntu napadol nejaký škodlivý kód.


Pohodlnosť ovládania


Ovládanie je štandardné. Nemá niektoré funkcie, ktorými disponuje KDE alebo Gnome. Všetko sa nastavuje len klikaním myšou. Štandardne je použité konto administrátora, takže netreba sa babrať s prístupovými právami, netreba zadávať heslo pre žiadne úlohy.

Obrovské možnosti konfigurácie, veľa grafických rozhraní s možnosťou výberu. Prepracovaný systém správania sa aplikácii, možnosť rýchleho spustenia programov, ktoré nenájdete na ploche alebo niekde inde. Niektoré veci sa musia nastavovať v konfiguračných súboroch. Pevné rozdelenie na bežného používateľa a roota.


Grafika


V základnej inštalácii nájdete len Skicár, nevhodný na akúkoľvek zložitejšiu činnosť. Väčšina zložitejších programov sú komerčné, a Vaša peňaženka to dobre pocíti ak budete chcieť mať niečo legálne :-) Na pobavenie, si môžete pozrieť, ako sa dá nakresliť auto v skicári v rukách profíka: http://www.youtube.com/watch?v=ElrldD02if0

Gimp je najlepší voľne prístupný grafický program na svete. Funguje už pri spustení ako Live CD. Umožňuje plnohodnotnú zmenu formátu, množstvo efektov či prácu vo vrstvách. Je výborný na základnú úpravu fotografii.






http://www.ubuntu.com/

http://www.openoffice.org/

http://www.mozilla.sk/firefox/

http://www.gimp.org/

2.2 Náhrada Windows Programov


Niektoré programy sú tzv. viacplatformové. To znamená, že majú verzie pre viac operačných systémov – bez emulácie. S pomocou Wine sa dá rozfugnovať aplikácií ešte viac. Je to napríklad AbiWord, Opera, Firefox, The Gimp, Gaim, Skype, Thunderbird či VLC. Označím ich zelenou farbou. Teda tieto programy si môžete nainštalovať aj na MS Windows a používať ich – a pri prechode na Linux nemáte problém. Väčšina programov však funguje len pre Windows. A tak musíte hľadať nejakú náhradu. Tu je jednoduchá tabuľka, podľa ktorej nájdete rovnako dobrý, alebo aj lepší program. Hviezdičkou sú označené programy, ktoré sú prítomné hneď po inštalácii OS Windows alebo Ubuntu.


Microsoft Windows

Ubuntu Linux

Paint Shop Pro, Corel Draw, Gimp

Gimp*, Krita

Tento Počítač (Windows Explorer)*

Nautilus*, Thunar, Konqueror

Internet Explorer*, Maxthon, Firefox, SeaMonkey, Opera

Internet Explorer, Epiphany, Galeon, Konqueror, Firefox*, SeaMonkey, Opera

ICQ, MSN Messenger*, Skype, Gaim, Pidgin, Miranda

Gaim*, Pidgin, Kopete, aMSN, Alicq, Centericq, Licq, Skype

Outlook Express*, Exchange, Thunderbird

Evolution*, Kmail, Thunderbird

Microsoft Word, OpenOffice.org Writer, Abiword, Wordpad

OpenOffice.org Writer*, Kword, Abiword

Microsoft Excel, OpenOffice.org Calc

Gnumeric, OpenOffice.org Calc*

Microsoft powerpoint, OpenOffice.org Impress

OpenOffice.org Impress*

Microsoft Access, OpenOffice.org Base

OpenOffice.org Base*

Ovládací panel*

Nastavenie v GNOME, KDE alebo XFCE*, konzolové príkazy

Winamp, Windows Media Player*, VLC, Radlight, BSplayer

Xmms, Mplayer, AmaroK, Totem, Gxine, Rhythmbox*, VLC

Notepad*, Wordpad*, PsPad

Gedit*, KWrite, Mousepad, Leafpad, Abiword

Total Commander, Free Commander

Krusader, Gnome Commander, Midnight Commander

Nero, Easy CD Creator, WinOnCD, Burner XP, Windows Explorer*

K3b, GnomeBaker, Brasero, Xfburn, Graveman

Nod32, Panda Antivirus, Norton Antivirus, AVG, Avast

Momentálne nie sú potrebné antivírusové programy. Až raz budú potrebné, tak budú zadarmo vo všetkých väčších distribúciach...


Viac o náhradách programov nájdete na http://www.abclinuxu.cz/clanky/ruzne/cim-v-linuxu-nahradit-aplikace-windows.


2.3 Formáty


Obrázky vo formátoch GIF, PNG, JPG, BMP a mnohých ďalších fungujú nezávisle od operačného systému. navyše veľmi populárny program Gimp funguje pod Ubuntu Linuxom, pod akýmkoľvek iným Linuxom, či pod Windows.


S hudobnými formátami je to už niečo iné. Ubuntu predvolene nepozná MP3, čo sa dá samozrejme zmeniť. Horšie je to niekedy s formátmi Windows Media. A hoci je pod Ubuntu jednoduchšia a rýchlejšia inštalácia kodekov, pre Windows je ich trochu viac :-( Ubuntu však okamžite pozná kvalitné audio formáty, ako je napríklad Ogg.


Filmové formáty fungujú v závislosti od kodekov, ale aj od prehrávača. Za najlepšie prehrávače pod Linuxom sa považuje VLC, Mplayer alebo Kaffeine. Niektoré programy sú samozrejme aj pre Windows.


Jediný vážny problém je s dokumentami. Tentokrát na strane užívateľov Windows a Microsoft Office (samozrejme všetci máme všetko legálne...). Ak vytvoríte dokument DOC v MS Word, tak ho môžete bez problémov čítať a meniť v OpenOffice.org alebo Koffice. Ak ale uložíte formát ako DOC, tak bežný užívateľ Windows len pozerá doblba, že čo to vlastne je. Ani v pripravovanom kancelárskom balíku MS Office nie je zahrnutá podpora ODT automaticky. Samozrejme môže mať niekto OpenOffice.org aj pod Windows, ale určite nepoteší, že aj tak bude dokument vyzerať trošku inak. Budú totiž nainštalované odlišné písma :-( Na zmenu z ODT na DOC pod Windows môžete použiť OpenOffice.org, Abiword, špecializované konvertory, doplnok do MS Office, a taktiež internetové kancelárske balíčky.


Inštalácia Ubuntu je veľmi jednoduchá na počítač, kde je už Windows. Všetko sa urobí samo. Ak ale máte Ubuntu a chcete prihodiť Windows, pozrite si túto adresu:


http://apcmag.com/5459/dualboot_ubuntu_and_windows_xp


2.4 Rozdiely v ovládaní


Účet administrátora

Účet administrátora existuje prakticky pod každým operačným systémom. Ubuntu samozrejme nie je výnimkou. Je to účet, pod ktorým môžete inštalovať programy či meniť nastavenia PC. Vo všetkých Linuxoch sa namiesto komplikovaného slova administrátor vyskytuje root. Aj keď má tento účet každý OS, väčšina používateľov Windows to nevyužíva, čo znamená, že môže každý meniť všetko. V Linuxe môže zmeniť čokoľvek ten, kto má heslo roota :-)


Antivírová ochrana

Microsoft Windows XP SP2 Vás otravuje povinnosťou nainštalovať antivírus. Je prakticky nemožné bez komplikovaných zásahov v registroch zbaviť sa tejto požiadavky. V Ubuntu Linuxe môžete čokoľvek okamžite zakázať, alebo aj úplne preprogramovať. Akýkoľvek antivír v Linuxoch však funguje úplne odlišne – je totiž stavaný na kontrolu počítačov v sieti, ktoré používajú komerčný SW od spoločnosti Microsoft.


Registre systému

Registre v Microsoft Windows je neprehľadná množina písmen a číslic. V Ubuntu žiadne registre (alebo ak chcete tak Regedit) nenájdete, ale za to tu nájdete množstvo súborov v priečinkoch podľa významu. Pod účtom roota ich môžete upravovať ľubovoľným textovým editorom. Samozrejme môžete cez ALT+F2 spustiť gconf-editor.




Aktualizácie

Na každú kópiu, keďže všetky sú legálne :-) Aktualizácie v Ubuntu Linuxe sú rozsiahle – pretože aktualizujú akýkoľvek súbor. Aktualizácie sa samozrejme dajú akokoľvek nastaviť. Počítač sa musí reštartovať len pri veľkých zásahoch do jadra systému.


Viac pracovných plôch

Ak ste v Linuxe nový, tak Vás to prekvapí. Faktom ale ostáva, že veľká väčšina grafických rozhraní používa viac plôch, ktoré si môžete posúvať napríklad kolieskom myšky. Nepotrebujete sa odhlasovať ani nič podobné, len okamžite zmeniť plochu. Môžete mať programy spustené na viacerých plochách. Napríklad na jednej môžete mať Pidgin a OpenOffice.org, na inej zas Amarok a GnomeBaker.


Spúšťanie programov

V Linuxe využívajúcom grafické rozhranie KDE, GNOME, alebo XFCE, môžete spúšťať akékoľvek programy. Bez potreby vedieť, kde sa nachádzajú. Aj v Linuxe máte ikony na ploche či v panely, ale často sa vôbec nevyužívajú. ALT+F2 to istí :-)


Okno na spustenie programov, spustené skratkou ALT+F2 v Gnome. Grafické rozhrania sa líšia napríklad aj touto tabuľkou. Niektoré malé rozrhania, ako napríklad Fluxbox, túto tabuľku vôbec nemajú pri stlačení ALT+F2.







Inštalácia programov

Práve v tejto oblasti sú tieto operačné systémy úplne odlišné. Preto je o tom napísaná celá kapitola 4 :)


Spolupráca s konkurenčným OS

V Linuxe spoznáte Windows disky, Windows formáty a tak ďalej. Podľa Microsoftu ešte stále žiadny Linux neexistuje :-)


Archívy

Kým v MS Windows je základný archív .zip alebo .rar, v Linuxe je bežný formát .tar.gz alebo tar.bz2. Všetky formáty zobrazí napríklad Winrar (Windows) alebo Ark (Linux).


Predvolené aplikácie

Dva odlišné systémy používajú aj odlišné predvolené aplikácie. Ako príklad je môže poslúžiť Internet Explorer a Firefox. Vo Windows máte zastaralý program, ktorý si každý (kto sa aspoň trošku vyzná do počítačov) vymení za Firefox, Operu alebo iný prehliadač. V Linuxe je predvoleným prehliadačom Firefox, takže nemusíte inštalovať poriadny prehliadač, keďže ho už máte. Ak ste priaznivcom Opery, nainštalujete tento program bez problémov pod akýmkoľvek systémom. Ďalší rozdiel je v prehrávači (Windows Media Player nahradený v Kubuntu a Mint Linuxe programom Amarok, v Ubuntu je to Totem a Rhythmbox), kancelárskom balíku (pozor – predvolený kancelársky balík v Microsoft Windows je len Wordpad, nie MS Office. Ten treba za ťažké peniaze dokúpiť, alebo zvoliť OpenOffice.org), v e-mailovom kliente a tak ďalej.


Získanie informácii z „mŕtveho systému“

Stáva sa. Ak Vám operačný systém nejakým spôsobom nejde spustiť, často prídete o dôležité súbory, ktoré sa stratia preformátovaním a preinštalovaním... Z OS Windows nemáte prakticky žiadnu šancu tieto dáta zachrániť. Jedinou možnosťou je nainštalovať Windows na iný disk, a cez novú inštaláciu získať potrebné dáta. Linux ponúka možnosti Live CD, s pomocou ktorých sa dá súbor presunúť na iný disk, USB kľúč či na internet. Ak sa pôvodný systém nedá spustiť kvôli zavíreniu, dá sa pod Live CD Linuxu spustiť antivírový program. Ak spadol otvorený OS, teda všetko okrem Windows, tak ľahko získate napríklad IP adresu, alebo správu „čo sa vlastne stalo“. Na Slovensku je tiež častá odpoveď na otázku čo robiť: „Zavolám nejakého rodinného príslušníka, ktorý s tým bude vedieť čo robiť“. Ale s čím príde? :-)


Zmena klávesnice

Vo Windows si môžete zmeniť klávesnicu pomocou ikonky v panely, alebo klávesovou skratkou. V Linuxe sa klávesnica mení rovnakou metódou, alebo príkazmi ako napríklad:

setxkbmap sk

setxkbmap cz

setxkbmap us

Veľkou výhodou môže byť pri správnom použítí rýchlosť (šípka hore a enter), a tiež prakticky každá klávesnica na svete. Takže si môžete rýchlo nastaviť nemeckú, mongolskú, či klávesnicu Stredoafrickej republiky :-)


Rozdielne disky

Windows a Linux používajú odlišné disky. V Linuxe nepotrebujete defragmentáciu, a vidíte Windows disky. Linuxové disky pod Windows vidíte len s nejakým doplnkom. Jedna z možností je použiť stránku http://www.fs-driver.org


Hry

Moderné hry sú robené hlavne pre Windows. A aj keď sa mnohé dajú pod Linuxom spustiť, celkovo idú pod Windows rýchlejšie. Crackované a rôzne nelegálne prispôsobené hry sa väčšinou nedajú použiť. S originál hrami pôvodne pre Windows je oveľa menej problémov.


Chýbajúce súbory

Vo Windows sa vám môže stať, že vám vypíše chýbajúci súbor. Môže vám tiež celý operačný systém zrútiť. V Linuxe sa to môže stať tiež. Osobne sa mi to síce nestalo, ale ak by sa to stalo, tak si chýbajúci súbor pridám cez grafický nástroj Synaptic.


Práca s disketami

V systéme Windows je lepšie prepracovaná a funguje jednoduchšie.


Inštalačné médiá od počítača

Grafickú kartu a tiež základnú dosku nainštalujete vo Windows z CD od predajcu počítača. V Linuxe je potrebné spoľahnúť sa na internet, aj keď podpora množstva hardvéru je okamžite v Linuxovom jadre.


Inštalačné súbory

Vo Windows kliknete na setup.exe, a program si môžete vybrať kam sa nainštaluje. Zaplní samozrejme aj systémové registre a tak podobne. V Ubuntu sa použité inštalačky kopírujú do /var/cache/apt/archives, odkiaľ sa dajú kedykoľvek odstrániť. Napálením týchto archívov na DVD môžete mať všetky programy pokope, a môžete ich následne (pre)inštalovať aj na iných počítačoch.

2.5 Spustenie programov pre Windows


Wine je program, ktorý vám umožní spustiť aplikácie vytvorené pre operačný systém Windows pod iným operačným systémom. V našom prípade pod Ubuntu Linuxom. Emulácia (Wine nie je tak celkom emulátor, ale tak neviem či to treba detailne rozoberať...) nie je úplne bezchybná, a niekedy nepoužiteľná, ale napriek tomu je Wine výborný program. Dá sa stiahnuť cez Synaptic, ale v klasických repozitároch nie je vždy najnovšia verzia. Preto si pridajte tento zdroj softvéru:

deb http://wine.budgetdedicated.com/apt feisty main


Nezabudnite potom obnoviť zoznam zdrojov. Po inštalácii treba spustiť nastavenia programu Wine. Vyvoláme to napísaním winecfg do okienka vyvolaného skratkou ALT+F2. potom už len stačí spustiť si .exe súbor s aplikáciou pre MS Windows. Lepšie je spúšťať exe súbory cez konzolu – systém skôr pochopí, čo od neho chceme :-) A tiež budeme vedieť, v čom je nejaká chyba. Spustenie cez Wine v konzole vyzerá napríklad takto:

$ wine názov_programu.exe


Ak si chcete urobiť odkaz na hru pre Windows (v tomto prípade Starcraft) v niektorom paneli, ako príkaz napíšte:

wine /home/hry/starcraft/starcraf.exe


S Wine spolupracuje aplikácia Dosbox. Ak zadáte otvorenie dosovej hry v grafickom režime, pokúsi sa spustiť túto hru v Dosbox-e. Príklad môže byť napríklad staručká hra Prince Of Persia. Ak sa vám Dosová aplikácia nebude dať vypnúť, prepnite sa do shellu (CTRL+ALT+F1), a napíšte:

$ killall meno_procesu


A teraz sa môžete už vrátiť do grafiky (CTRL+ALT+F7). Ak by ste mali problémy so zvukom, stačí premenovať súbor /usr/lib/wine/winearts.drv.so na /usr/lib/wine/winearts.drv.so.old. Robí sa to nasledovným príkazom:

$ sudo mv /usr/lib/wine/winearts.drv.so /usr/lib/wine/winearts.drv.so.old


2.6 Disky


Windows a Linux používajú iný formát diskových oddielov, a tiež iné rozdelenie diskov. V MS Windows je swap na každom disku, alebo len na disku C. Dá sa nastaviť a ľubovoľne meniť. V OS Linux je swap ako vlastný disk.


Určite poznáte FAT32 a NTFS. Sú to základné diskové oddiely v MS Windows. Z Linuxu môžete obidva čítať, a na FAT32 aj okamžite zapisovať. Podpora Linuxových oddielov (Ext2/Ext3, ReiserFS) je bohužiaľ zo strany Microsoftu nulová :-( Ak teda chcete používať aj Windows aj Linux, dobre si rozmyslite ako si systém sformátujete. Ešte jedna dôležitá vec – systém FAT32 nepovoľuje väčšie súbory ako 4GB. Môžete byť teda obmedzený kvôli obrazom DVD, alebo niektorým DVD filmom. Ak teda sťahujete nejakú distribúciu Linuxu na DVD na disk, tak už viete, prečo vám pri 4GB prestal prenos :-) Pripájanie diskov je vysvetlené v kapitole o Live CD.


Ubuntu dokáže okamžite čítať NTFS disk, ale nedokáže naň zapisovať :-( Pomôže však jednoduchý doplnok nazvaný Ntfs-3g. postup nastavenia:


  1. Nastavte si korektne repozitáre (kapitola 4.1)

  2. Vyhľadajte si v Synapticu ntfs-3g, a nainštalujte všetky súvisiace programy

  3. Otvorte súbor /etc/fstab:


$ sudo cp /etc/fstab /etc/fstab.zaloha

$ sudo gedit /etc/fstab


Upravte všetky NTFS disky tak, že vymeníte v každom riadku od slova ntfs úplne všetko za tento zápis:

ntfs-3g defaults,locale=sk_SK.utf8 0 0


Takže ľudskou rečou... v každom riadku, kde sa bude nachádzať slovo NTFS, vymeníte:

ntfs nejaké_ďalšie_informácie

za:

ntfs-3g defaults,locale=sk_SK.utf8 0 0


Iná možnosť je použiť grafický nástroj. Tak teda poďme na to:

ALT+F2: gksu ntfs-config


Poznámka: Úprava EXT2/EXT3 cez MS Windows je možná vďaka doplnku zo stránky http://uranus.it.swin.edu.au/~jn/linux/ext2ifs.htm


2.7 Klávesnica


Slovenská predvolená klávesnica je QWERTZ (v Ubuntu Dapper je to QWERTY, ale to už dávnejšie nie je najnovšie vydanie Ubuntu). Slovenská QWERTY vo Windows a v Linuxe je takmer rovnaká – a predsa úplne iná!


Napríklad pri použití Caps Lock. Takto vyzerá veta napísaná vo Windows, ak nebudeme Caps Lock vypínať a nebudeme stláčať Shift:

čERVENá čIAPOčKA SA PRECHáDZALA CEZ AMAZONSKý PRALES, A PRI TOM SA HRALA S GUľôčKOU.

A teraz ako by to vyzeralo v Linuxe:

ČERVENÁ ČIAPOČKA SA PRECHÁDZALA CEZ AMAZONSKÝ PRALES, A PRI TOM SA HRALA S GUĽÔČKOU.


Rozdiel je vidno na prvý pohľad :) Tak a teraz niečo o špeciálnych znakov, ktoré môžu zaujímať programátorov... Napríklad zátvorky:

< >

Pravý ALT+tlačítka nad ním

[ ]

Pravý ALT+tlačítka ú a ä

{ }

Pravý ALT+tlačítka 9 a 0

( )

Pravý SHIFT+tlačítka s ä a ň

/ \

Pravý SHIFT+tlačítko ú, pravý ALT+tlačítko ň


Znaky ako `!@#$%^&*{} idú priamo zo Slovenskej – pravý ALT+číslo hore. Netreba sa prepínať na anglickú klávesnicu.


Prepínanie klávesnice: V akomkoľvek grafickom prostredí sa dá do panelu pridať ikonka. Dá sa tiež konzolovými príkazmi:

$ setxkbmap sk

$ setxkbmap cz

$ setxkbmap us

3 Inštalácia Ubuntu

3.1 Výber vhodnej derivácie


Tento návod je robený pre ľudí, ktorý už používajú MS Windows. Nemusíte sa báť o svoje dáta, ak pôjdete pozorne podľa postupu. Upozorňujem, že nové opravné verzie (napríklad Dapper Drake 6.06.1) sú rovnaké ako 6.06 s aktualizáciami dostupnými v deň vydania opravného vydania. Operačných systémov, obsahujúcich slovo Ubuntu, je na internete čoraz viac. Aké sú vlastne rozdiely?


Derivácia

Ubuntu

Kubuntu

Edubuntu

Xubuntu

Ubuntu Studio


Prvé vydanie

4.10

5.04

5.10

6.04 - CD

5.10 - repozitáre

od 7.04

Popis

Pôvodné a najrozšírenejšie vydanie, založené na grafickom rozhraní Gnome. Používa správcu súborov Nautilus, prehliadač Firefox, pre prácu s repozitármi používa program Synaptic.

Založené na KDE. Používa Konqueror ako správcu aj ako prehliadač, repozitárový program Adept.

Ubuntu prispôsobené do škôl – pridané programy na vzdelávanie.

Odľahčené vydanie, vhodné pre staršie PC, založené na XFCE. Používa Thunar, Firefox a Synaptic.

Vydanie založené na pôvodnom Ubuntu, so špecializáciou na multimédia – zvuk, grafika a video.

Obrázky

http://shots.osdir.com/slideshows/slideshow.php?release=790&slide=4

http://shots.osdir.com/slideshows/slideshow.php?release=786&slide=4

http://shots.osdir.com/slideshows/slideshow.php?release=784&slide=3

http://shots.osdir.com/slideshows/slideshow.php?release=791&slide=3

http://shots.osdir.com/slideshows/slideshow.php?release=814&slide=1

Slovenská Wikipédia

http://sk.wikipedia.org/wiki/Ubuntu

http://sk.wikipedia.org/wiki/Kubuntu

http://sk.wikipedia.org/wiki/Edubuntu

http://sk.wikipedia.org/wiki/Xubuntu

http://sk.wikipedia.org/wiki/Ubuntu_Studio

Anglická Wikipédia

http://en.wikipedia.org/wiki/Ubuntu_(Linux_distribution)

http://en.wikipedia.org/wiki/Kubuntu

http://en.wikipedia.org/wiki/Edubuntu

http://en.wikipedia.org/wiki/Xubuntu

http://en.wikipedia.org/wiki/Ubuntu_Studio

Ďalej je potrebné vybrať si platformu, na ktorú budete inštalovať. Podporované sú bežné počítače 32 bitové s procesormi Intel či AMD, 64 bitové počítače a počítače Macintosh. Vyberte si podľa toho, aký používate. Ak ste si nie istý, opýtajte sa niekoho vo svojom okolí, alebo siahnite po verzii pre počítače s 32 bitovými procesormi. Na 64 bitovom PC pôjde 64 bitové Ubuntu rýchlejšie ako 32 bitové.

Do tretice sa dá vybrať trojica inštalačných médií. Existuje Desktop CD, takže najčastejšie Ubuntu CD. Práve tieto médiá sa posielajú aj zadarmo z internetu. Je to Live CD s možnosťou jednoduchej inštalácie na pevný disk. Serverové vydanie je určené pre sieťový server, a alternatívne CD obsahuje inštaláciu, na ktorú sme zvyknutý z inštalácie Microsoft Windows (takže bez možností Live CD) na PC. Pri inštalácii je viac možností nastavenia, a tiež má nižšie nároky na pamäť RAM pri inštalácii.

Existujú aj rôzne neoficiálne derivácie Ubuntu. Teda založené na Ubuntu, ale s niekoľkými zmenami a s inými autormi. Výborné sú napríklad Linux Mint, Fluxbuntu a iné. Viac sa o nich dozviete na stránke www.distrowatch.com.


3.2 Výber vhodného disku


Ak máte disk rozdelený na niekoľko častí a máte nainštalovaný MS Windows, vyberte jeden z diskov, premiestnite dôležité údaje na iné disky, a dajte mu meno napríklad Linux. Ak chcete Ubuntu len tak vyskúšať (čo to vlastne je), spustite si ho ako Live CD. Ak chcet dať na disk, mal by mať minimálne 2,5 GB miesta. Ak ho chcete skúšať aspoň mesiac, alebo normálne používať, mal by mať minimálne 4GB priestoru. Ideálne aspoň 12GB. Odporúčam tiež pomenovať poriadne všetky disky, aby ste sa v nich dobre vyznali aj pod Linuxom. Dajte im mená Filmy, Hudba, Hry a tak podobne. Okrem toho je nutné odpísať si svoje „internetové čísielka“, teda napríklad IP adresu na nejaký papier, aby ste ich mohli počas inštalácie zadať.

Najdôležitejšie je vedieť, že Linux a Windows používajú odlišnú správu diskov! Pre nás to znamená to, že naše Linuxové disky systém MS Windows nespozná :-( Pod Linuxom môžeme však pracovať so všetkými diskami pre Windows aj Linux. Pokiaľ je to možné, tak pre Windows používajte FAT32. Linux si s ním lepšie poradí. Ak máte Windows Me alebo 98, tak nebudete mať žiadny problém. Linux používa formát súborov Ext3 (ešte sa o tom zmienim). Viac o rozdeľovaní v kapitole 3.3.6.


TIP: Ak nemáte možnosť len tak uvoľniť nejaký disk, vyskúšajte si aspoň Live CD. Takže spusťte si CD a normálne pracujte s Ubuntu Linuxom, len to bude dosť pomalšie a bude to mať pár nevýhod. Keď si disk zoženiete, stačí to naň potom nahodiť. Na inštaláciu určite nemusíte mať 2 disky, akože 2 kusy hardvéru. Úplne stačí nechať nejakú partíciu.


3.3 Inštalácia z CD


3.3.1 Získanie CD


Inštalačné média sa dajú zohnať viacerými spôsobmi. Všetky menované sú samozrejme úplne legálne:


3.3.2 Napálenie CD z .iso obrazu


Obraz vypálite napríklad v programe Nero (Rekordér/Vypáliť image). Na stránkach Ubuntu si môžete nájsť aj MD5 kontrolný súčet. Odporúčam nevypaľovať obraz na CD rýchlejšie ako rýchlosťou 8x, a na CD-RW rýchlejšie ako 4x. Ak nepoužívate Nero, skúste iný program. Každý nový by mal mať túto funkciu. zadarmo je napríklad Infrarecorder. Napálenie ako bootovateľné (spustiteľné) CD nestačí!

Ak už máte nainštalované Ubuntu, tak je tu ďalšia možnosť – CD môžete vypáliť priamo v správcovi súborov – stačí len pravým tlačítkom myši stlačiť na .iso obraz. Ďalšia možnosť je doinštalovať program GnomeBaker alebo K3B.

MD5 Súčet Ubuntu desktop Feisty Fawn 7.04 CD i386: e296e3468358789904097fc8df29609a

MD5 Súčet Ubuntu desktop Feisty Fawn 7.04 DVD i386: ca609edf086eea0c821ba34a5c0a709d

MD5 súčet sa dá vo Windows zistiť napríklad pomocou programu MD5summer - http://www.md5summer.org

3.3.3 Rozdelenie disku


Rozdeľovať disk môžete cez:


A ako vhodne rozdeliť disk? Tu sa údaje veľmi rôznia podľa vašich hardvérových možností, a podľa plánovaného použitia. Tak ukážem niekoľko vlastných príkladov (uvažované pre originál Ubuntu). Môžete sa tým riadiť, ale samozrejme nemusíte :-)


40 GB (reálne 39 GB), Linux, 256 MB RAM

Názov

Veľkosť

Pripojenie v Linuxe

Zariadenie

Formát

Primárny Linux disk

10 GB

/

hda1 (sda1)

ext3

Swap disk

400 MB

Nemá pripojenie

hda5 (sda5)

linux-swap

Domovský priečinok

Zvyšok

/home

hda6 (sda6)

ext3

80 GB (reálne 78 GB), Linux, 512 MB RAM

Názov

Veľkosť

Pripojenie v Linuxe

Zariadenie

Formát

Primárny Linux disk

25 GB

/

hda1 (sda1)

ext3

Swap disk

800 MB

Nemá pripojenie

hda5 (sda5)

linux-swap

Domovský priečinok

Zvyšok

/home

hda6 (sda6)

ext3

80 GB (reálne 78 GB), Windows + Linux, 512 MB RAM

Názov

Veľkosť

Pripojenie v Linuxe

Zariadenie

Formát

Windows disk C

16 GB

/media/windows_c

hda1 (sda1)

fat32

Windows disk D

32 GB

/media/windows_d

hda5 (sda5)

fat32

Primárny Linux disk

Zvyšok

/

hda6 (sda6)

ext3

Swap disk

800 MB

Nemá pripojenie

hda7 (sda7)

linux-swap

160 GB (reálne 156 GB), Windows + Linux, 768 MB RAM

Názov

Veľkosť

Pripojenie v Linuxe

Zariadenie

Formát

Windows disk C

32 GB

/media/windows_c

hda1 (sda1)

fat32

Windows disk D

64 GB

/media/windows_d

hda5 (sda5)

fat32

Primárny Linux disk

25 GB

/

hda6 (sda6)

ext3

Swap disk

1200 MB

Nemá pripojenie

hda7 (sda7)

linux-swap

Domovský priečinok

Zvyšok

/home

hda8 (sda8)

ext3

160 GB (reálne 156 GB), Linux, 1 GB RAM

Názov

Veľkosť

Pripojenie v Linuxe

Zariadenie

Formát

Primárny Linux disk

30 GB

/

hda1 (sda1)

ext3

Swap disk

1500 MB

Nemá pripojenie

hda5 (sda5)

linux-swap

Domovský priečinok

Zvyšok

/home

hda6 (sda6)

ext3


Poznámka: 1 MB = 1024 KB, 1GB = 1 048 576 KB. Samozrejme sa to zaokrúhľuje na tisícky.


Máte tzv. supermarketový počítač? Asi radšej vysvetlím o čo ide... v rôznych obchodoch flákajú rozdelenie disku. Urobia iba jeden disk a naň nainštalujú Windows. Ako ale tento disk zmeniť na menšie časti?


  1. Defragmentácia disku vo Windows – všetky súbory sa budú presúvať na začiatok disku. To bude dosť trvať, záleží od veľkosti disku, množstva údajov a celkovo hardvéru počítača

  2. Zálohovanie mimoriadne potrebných súborov na CD/DVD/USB kľúč. Napríklad vaše dokumenty z práce. Tento krok môže byť preskočený, ale niekedy vám to môže zachrániť krk

  3. Spustenie LiveCD Ubuntu alebo inej distribúcie, ktorá má aplikáciu Gparted. V Ubuntu LiveCD tento program spustíte pomocou:

    ALT+F2: gksu gparted

  4. Zmenšenie jedinej partície, a vytvorenie nových oddielov. Toto pridám tiež radšej do bodov:

    1. Zmenšenie oblasti cez program Gparted (povel Resize/Move)

    2. Na vytvorenom voľnom mieste vytvorte rozšírenú oblasť (Extended partition)

    3. Rozdelte rozšírenú oblasť na minimálne 2 logické jednotky (jednu pre swap, druhú ako Linuxový disk (ext3)

Rozdeľovanie disku v LiveCD Gparted - „supermarketový počítač“

TIP: Kubuntu nemá program Gparted. Použite teda Gparted LiveCD, ktorého hlavná úloha je práve rozdeľovanie disku.


3.3.4 Zistenie kvality média


Ak napaľujete CD, skontrolujte si potom jeho MD5 súčet. Niektoré napaľovacie programy to však nepodporujú :-(

Ak máte podozrenie, že napálené CD je nekvalitné (teda nedá sa kvôli nejakým chybám nainštalovať), pri opätovnom bootovaní vyberte možnosť otestovať CD na chyby. Bude to trošku trvať. Neoficiálne distribúcie založené na Ubuntu nemajú túto možnosť.

3.3.6 Inštalácia z desktop CD


Samotná inštalácia je veľmi jednoduchá. Vložte CD do mechaniky. Ak máte pustený MS Windows, môžete si nainštalovať Windows verzie niektorých programov, ako je napríklad Mozilla Firefox. Inštalovať samozrejme pod Windows nič nemusíte, a ani nemusíte mať Windows zapnutý, a nemusíte ho mať ani nainštalovaný. Dôležité je, aby ste nastavili bootovanie z CD v Bios-e, alebo aby ste pri spúšťaní stlačili klávesu zodpovedajúcu klávesu, najčastejšie F11, F2 alebo ESC. Nie všetky na všetkých počítačoch je to F11, môže to byť iná skratka. Stačí sa len poriadne pozrieť.


Objaví sa vám obrazovka s možnosťami. Stlačením klávesy F2 si zmeníte jazyk napríklad na Slovenčinu (Pozor – Slovenština je jazyk Slovinska a nie Slovenska). Stlačením F4 si môžete zvoliť rozlíšenie.

Potvrďte Spustiť Ubuntu (alebo si môžete ešte pred tým skontrolovať CD na chyby). Po spustení budete Ubuntu Live CD môcť používať. Ak sa systém nespustí, máte nedostatok pamäte RAM - použite alternatívne CD! Ale ak všetko funguje ako má, Objaví sa vám prvý krát grafické prostredie. Teraz môžete spustiť samotný inštalátor cez ikonu na ploche. Počas inštalácie si môžete pozrieť video o Ubuntu (v ukážkach), alebo zahrať sa niektorú z hier... Tak isto si môžete nastaviť pripojenie do internetu už teraz. Inštalátor sa bude pýtať len na základné informácie. Vo verzii Feisty Fawn pribudol Migration Assistant, nástroj na prenesenie nastavení z Windows. Momentálne je popísaná inštalácia Feisty Fawn, inštalácia Dapper Drake a Edgy Eft je veľmi podobná. Grafický postup nájdete na stránke http://www.howtoforge.com/the_perfect_desktop_ubuntu7.04


Krok 1/7 Stačí si vybrať jazyk. Slovenčina na CD/DVD je nekompletná, budete potom potrebovať pridať jazykové balíčky.


Krok 2/7 Časové pásmo. Niekedy vás posunie na čas +2.00. Keďže Slovensko je +1.00, skontrolujte si čas. Väčšinou sa po inštalácii nastaví tak, ako má byť. V inštalátore teda netreba nič meniť, aj keď vypisuje nesprávnu hodnotu.


Krok 3/7 Výber klávesnice. Na rozdiel od verzie Dapper si môžete nastaviť hneď aj sk_qwertz (predvolená možnosť)


Krok 4/7 Nastavenie pevného disku. Vyberte si možnosť manuálne rozdelenie, ktorá by mala byť celkom dole.








Odporúčam zmazať uvoľnený disk (kapitola 3.2), a rozdeliť ho na 2 časti. Na časť veľkú podľa tabuľky, ktorú potom sformátujeme ako linux-swap, a na ďalšiu časť, ktorá bude mať zvyšok miesta. Tá by mala byť systém súborov napríklad ext3. Disky FAT a NTFS automaticky pripojí do /media. Ak nie, tak ich pripojte ručne. Nemente toto nastavenie, a vyhnete sa problémom. Môžete si urobiť aj disk, ktorému dáte prípojný bod /home. Tu sa budú uskladňovať vaše osobné súbory. Dohliadnite, aby hlavný Linuxový disk mal pripojenie / (stačí len toto jedno lomítko)









Napravo je obrázok z mojej inštalácie. Je tu trochu bordel, keďže na svojom PC robím rôzne blbosti :)


Keď si disk porozdeľujete, tak si ho aj pripojte (mountnite, mount point je bod pripojenia). Na obrázku je pripojený jeden disk ako hlavný (to lomítko) a ďalší je pripojný ako /home. Na začiatok nepotrebujete /home ako vlastný disk... Len si pripravte 1 swap disk a jeden disk pripojený ako root (lomítko). Ostatné disky (FAT32 a NTFS) sa pripoja automaticky. Môžete im zmeniť bod pripojenia, napríklad:

/media/sda1 => /media/windows

/media/sda6 => /media/hudba




Krok 5/7 Migračný asistent – preveďte do Ubuntu čokoľvek, čo Vám bolo na Windows drahé. Samozrejme len ak chcete.


Krok 6/7 Zozbieranie informácii o vás. Najlepšie všetko vypísať malými písmenami, a samozrejme si všetko zapamätať (alebo niekde zapísať). Bude to potrebné. Heslo odporúčam bez číslic, Ubuntu totiž zapína Num Lock až po prihlásení!


Krok 7/7 Skontrolujte, či je všetko v poriadku. Napríklad či máte len jeden swap disk, alebo je dobre nastavený čas. Teraz sa dá tiež zmeniť zavádzač (len v Edgy Eft a novších verziách Ubuntu). Štandardne sa inštaluje na prvý diskový oddiel. Ak chcete dať zavádzač na nejaké špeciálne miesto, použite radšej Alternate CD – je tam viac možností nastavenia.


Skúsim odporučiť takúto tabuľku k prideleniu veľkosti swap disku. Väčšinou sa prideľuje ako 150% veľkosti RAM. Treba si ešte uvedomiť, čo je to swap disk: je to miesto, kam si systém ukladá dôležité informácie, ak už má plnú pamäť RAM. Ak nepoužívate funkcie na uspanie PC, môžete dať swap disk pochopiteľne menší. Iný odborníci napríklad dávajú maximálnu veľkosť swap disku na konkrétnu hranicu – 500 MB, 700 MB alebo 1 GB.


Veľkosť RAM

128 MB

256 MB

384 MB

512 MB

Viac...

Veľkosť Swap

200 MB

400 MB

600 MB

800MB

Tak to je už úplne na Vás. Nič netreba preháňať :-)


Na koniec inštalácie vás upozorní tabuľka. Stlačte reštartovať. Nechajte potom počítač, nech sa odznova spustí, a v zavádzači si vyberte hneď prvú možnosť. Takže stačí kláves Enter, alebo jednoducho počkajte.

Ak počas inštalácie spadne inštalátor, zvoľte menu Systém/Vypnúť/Odhlásiť. Potom sa prihláste (stačí len počkať) a inštaláciu opakujte.

3.3.6 Inštalácia z alternatívneho CD


Inštalácia je podobná, ale nie je v takom peknom grafickom režime, a nie je možnosť použitia Live CD. Pri inštalácii z alternatívneho CD máte viac možností pri umiestnení zavádzača. Alternatívne CD získate napríklad zo stránky http://ubuntu.supp.name/releases/feisty/. Dá sa tiež nainštalovať na počítači, ktorý má menej ako 192MB RAM. Už teraz je dôležité nastaviť si pripojenie do internetu, na stiahnutie nových balíčkov. Alternatívna inštalácia nie je veľmi vhodná pre začiatočníkov, ale nie je veľmi zložitejšia. Pri troche snahy sa dá zvládnuť. Nemôžete však popri tom prezerať stránky alebo hrať hry. Ukážka textovej inštalácie je na stránke:

http://www.hezardastan.org/breezy_xp_dualboot/images/partubuntu21.png


3.4 Inštalácia z Windows


Táto relatívna novinka momentálne nie je oficiálny inštalátor pre Ubuntu. Je to však výborná možnosť, ako nainštalovať Ubuntu bez technických znalostí (čo nepotrebuje Ubuntu ani pri inštalácií z CD), a bez vlastných diskových oddielov (ktoré sa dajú vytvoriť defragmentáciou disku a následným zmenšením cez Gparted). Jediné čo potrebujete, je pripojenie do internetu. Nepotrebujete CD napaľovačku.


Stránka projektu je http://wubi-installer.org, kde sa dajú nájsť všetky potrebné informácie. Kúsok obrázku:



pomocou tohto inštalátora sa dá nainštalovať Ubuntu ako akýkoľvek program pod Windows, a rovnakou cestou aj vyhodiť. Osobne som ešte inštaláciu cez Windows neskúšal, takže komplikované kvetinkové rečičky sem popíšem niekedy nabudúce :)


Ešte jednu dôležitú vlastnosť má takáto inštalácia – môžete si Ubuntu nainštalovať aj bez toho, aby ste mohli nastaviť bootovanie z CD. A aby som nezabudol, dá sa nainštalovať aj Ubuntu, aj jeho oficiálne derivácie. Aj moje obľúbené Xubuntu :)


Ako to celé vlastne funguje? V podstate stačí stiahnuť maličký .exe súbor, a spustiť inštaláciu. Ubuntu sa stiahne automaticky z internetu, cez bittorent.
















4 Inštalácia softvéru

4.1 Repozitáre


4.1.1 Predhovor k repozitárom


UPOZORNENIE! Pred akoukoľvek činnosťou sa uistite, akú verziu *Ubuntu máte nainštalovanú! Ak si nie ste istý, akú verziu Ubuntu používate, otvorte konzolu a zadajte príkaz:

lsb_release -a


Práca s repozitármi je jednoduchá. Okamžite nainštalujete všetko, čo potrebujete. Najlepšie by to bolo porovnať s automatickými aktualizáciami. S tým rozdielom, že môžete nainštalovať čokoľvek, a ani zďaleka nie len systémové súbory. V programoch, ako napríklad Synaptic, si dáte vyhľadať program, a ten sa sám stiahne, nainštaluje a popridáva odkazy. Všetko len niekoľkými kliknutiami. Môžete to však urobiť aj na 1000 programov naraz. Potreba hľadať na internete program a komplikovane ho inštalovať, je preč. našťastie :-)


UPOZORNENIE! Máte dve možnosti pre prácu s repozitármi – grafickú a textovú. Grafická je samé klikanie, textová je zas samé „kopírovať“ a vložiť“. Vyberte si tú, ktorá vám bude vyhovovať viac. Viac som sa zameral na textovú, pretože je oveľa rýchlejšia, a môžete sa pri nej viac naučiť. Ideálne samozrejme obidve metódy kombinovať :)


Ukážka textového nastavovania: http://www.google.com/linuxrepositories/apt.html


Ukážka grafického nastavovania: http://www.google.com/linuxrepositories/ubuntu704.html


Softvér sa sťahuje z internetu, ale môže sa napríklad aj z CD. Na plnú funkčnosť si ale musíte repozitáre správne nastaviť. Teraz si urobíme zálohu a upravíme súbor /etc/apt/sources.list:

sudo cp -p /etc/apt/sources.list /etc/apt/sources.list_zaloha && sudo gedit /etc/apt/sources.list


Vymažte celý obsah súboru, a skopírujte nasledujúce riadky. Pozor – nekopírujte ich z PDF verzie manuálu, pretože by neprenieslo pomlčky a vy by ste mali velikánsky problém – väčšina riadkov by nebola rozpoznaná!


## Repozitáre pre UBUNTU 6.10 EDGY EFT

deb http://sk.archive.ubuntu.com/ubuntu/ edgy main restricted universe multiverse

deb http://sk.archive.ubuntu.com/ubuntu/ edgy-updates main restricted universe multiverse

deb http://sk.archive.ubuntu.com/ubuntu/ edgy-backports main restricted universe multiverse

deb http://security.ubuntu.com/ubuntu edgy-security main restricted universe multiverse

deb http://mirror2.ubuntulinux.nl/ edgy-seveas all

deb http://wine.budgetdedicated.com/apt edgy main

deb http://deb.opera.com/opera etch non-free

deb http://people.ubuntu.com/~jbailey/snapshot/bzr ./

deb http://download.skype.com/linux/repos/debian/ stable non-free

deb http://archive.canonical.com edgy-commercial main

deb http://www.getautomatix.com/apt edgy main

deb http://gb.archive.ubuntu.com/ubuntu/ edgy main restricted universe multiverse

deb http://ntfs-3g.sitesweetsite.info/ubuntu/ edgy main main-all

deb http://kubuntu.org/packages/kde-latest edgy main

deb http://medibuntu.sos-sts.com/repo/ edgy free non-free

deb http://ubuntu.beryl-project.org/ edgy main

deb http://asher256-repository.tuxfamily.org edgy main dupdate french
deb http://asher256-repository.tuxfamily.org ubuntu main dupdate french
deb http://repository.debuntu.org/ edgy multiverse

deb http://beryl.xglusers.de/ edgy main

## Repozitáre pre UBUNTU 7.04 FEISTY FAWN

deb http://sk.archive.ubuntu.com/ubuntu/ feisty main restricted universe multiverse

deb http://sk.archive.ubuntu.com/ubuntu/ feisty-updates main restricted universe multiverse

deb http://sk.archive.ubuntu.com/ubuntu/ feisty-backports main restricted universe multiverse

deb http://security.ubuntu.com/ubuntu feisty-security main restricted universe multiverse

deb http://archive.ubuntu.com/ubuntu/ feisty-proposed main restricted universe multiverse

deb http://archive.ubuntu.com/ubuntu/ feisty-backports main restricted universe multiverse

deb http://archive.ubuntu.com/ubuntu/ feisty-updates main restricted universe multiverse

deb http://medibuntu.sos-sts.com/repo/ feisty free non-free

deb http://deb.opera.com/opera etch non-free

deb http://repository.debuntu.org/ feisty multiverse

deb http://gb.archive.ubuntu.com/ubuntu/ feisty main restricted universe multiverse

deb http://archive.canonical.com feisty-commercial main

deb http://asher256-repository.tuxfamily.org ubuntu main dupdate

deb http://www.getautomatix.com/apt feisty main

deb http://ubuntu.beryl-project.org/ feisty main

deb http://mirror2.ubuntulinux.nl/ feisty-seveas all

deb http://www.kiberpipa.org/~gandalf/ubuntu/feisty/cinelerra/i686/ ./

deb http://kubuntu.org/packages/kde-latest feisty main

deb http://dl.google.com/linux/deb/ stable non-free

## Repozitáre pre UBUNTU 6.06 DAPPER DRAKE

deb http://sk.archive.ubuntu.com/ubuntu dapper main restricted universe multiverse

deb http://sk.archive.ubuntu.com/ubuntu dapper-updates main restricted universe multiverse

deb http://security.ubuntu.com/ubuntu dapper-security main restricted universe multiverse

deb http://seveas.imbrandon.com dapper-seveas all

deb http://sk.archive.ubuntu.com/ubuntu dapper-backports main restricted universe multiverse

deb http://wine.budgetdedicated.com/apt dapper main

deb http://deb.opera.com/opera etch non-free

deb http://people.ubuntu.com/~jbailey/snapshot/bzr ./

deb http://medibuntu.sos-sts.com/repo/ dapper free non-free

deb http://archive.canonical.com dapper-commercial main

deb http://www.getautomatix.com/apt dapper main

deb http://download.skype.com/linux/repos/debian/ stable non-free

deb http://wine.budgetdedicated.com/apt dapper main

deb http://ntfs-3g.sitesweetsite.info/ubuntu/ dapper main main-all

## Repozitáre pre UBUNTU 7.10 GUTSY GIBBON

deb http://sk.archive.ubuntu.com/ubuntu/ gutsy main restricted universe multiverse

deb http://sk.archive.ubuntu.com/ubuntu/ gutsy-updates main restricted universe multiverse

deb http://sk.archive.ubuntu.com/ubuntu/ gutsy-backports main restricted universe multiverse

deb http://security.ubuntu.com/ubuntu gutsy-security main restricted universe multiverse

deb http://archive.ubuntu.com/ubuntu/ gutsy-proposed main restricted universe multiverse

deb http://archive.ubuntu.com/ubuntu/ gutsy-backports main restricted universe multiverse

deb http://archive.ubuntu.com/ubuntu/ gutsy-updates main restricted universe multiverse

deb http://medibuntu.sos-sts.com/repo/ gutsy free non-free

deb http://deb.opera.com/opera etch non-free

deb http://repository.debuntu.org/ gutsy multiverse

deb http://gb.archive.ubuntu.com/ubuntu/ gutsy main restricted universe multiverse

deb http://archive.canonical.com gutsy-commercial main

deb http://asher256-repository.tuxfamily.org ubuntu main dupdate

deb http://www.getautomatix.com/apt gutsy main

deb http://ubuntu.beryl-project.org/ gutsy main

deb http://mirror2.ubuntulinux.nl/ gutsy-seveas all

deb http://www.kiberpipa.org/~gandalf/ubuntu/gutsy/cinelerra/i686/ ./

deb http://kubuntu.org/packages/kde-latest gutsy main

deb http://dl.google.com/linux/deb/ stable non-free

## Repozitáre pre MINT LINUX 3.1 CELENA (pridať spolu s Feisty Fawn)

deb http://www.linuxmint.com/repository celena/

deb http://www.linuxmint.com/repository romeo/

## Repozitáre pre MINT LINUX 3.0 CASSANDRA (pridať spolu s Feisty Fawn)

deb http://www.linuxmint.com/repository cassandra/

deb http://www.linuxmint.com/repository romeo/

## Repozitáre pre MINT LINUX 2.2 BIANCA (pridať spolu s Edgy Eft)

deb http://www.linuxmint.com/repository bianca/

deb http://www.linuxmint.com/repository romeo/

Všetky potrebné programy sa nachádzajú na internete, tiež na mojom vlastnom DVD, ktoré si môžete objednať. Kontakt na konci manuálu. Ak máte DVD a nemáte internet, vymažte obsah súboru sources.list, a potom v konzole zadajte: $ sudo apt-cdrom add

Zdroje pre Breezy Badger: http://www.zapisnicek.info/2006021902-kodenie-a-linux-k-ubuntu-5.10---zdroje.html

Greenie Linux má už dopredu pripravené repozitáre. Verzia 1.* má rovnaké ako Feisty, verzia 2.* má rovnaké ako Gutsy.


Vlastné repozitáre si môžete vytvoriť na adrese http://www.ubuntulinux.nl/source-o-matic. V tejto verzii manuálu sú už pridané.

Kompletný zoznam repozitárov pre Feisty Fawn nájdete na stránke:

http://3v1n0.tuxfamily.org/blog/lista-repository-sourceslist-ottimizzata-per-ubuntu-kubuntu-linux/


Aktualizácia zdrojov – použiť možnosť Obnoviť v programe Synaptic (v Kubuntu je to Adept), alebo zadať v termináli:

$ sudo apt-get update


4.1.2 Pridať/odstrániť


Postup práce v tomto programe asi nemusím veľmi vysvetľovať. Po spustení (menu Aplikácie/Pridať alebo odstrániť) si len vyberiete čo chcete, a nainštalujete. Je to zjednodušená verzia Synapticu. Odporúčam zapnúť všetky balíčky, a samozrejme dopredu nastaviť repozitáre.


Napravo jednoduchý program pridať/odstrániť. Úplným začiatočníkom asi postačí jednoduchší program na správu softvéru, pokročilejším sa viac zapáči Synaptic. Môžete tiež použiť iné programy, ako Adept, Aptitude, alebo Automatix2.


4.1.3 Program Synaptic


Tento program sa nachádza v Ubuntu, Xubuntu či Edubuntu, ale do Kubuntu ho musíte pridať. Slúži na pridávanie a odstraňovanie softvéru aj s knižnicami. Využíva pri tom repozitáre. Tie môžeme zmeniť priamo cez grafické rozhranie programu. Synaptic s administrátorskými právami spustíte:

  1. Menu Systém/Správa/Synaptic Package Manager

  2. $ sudo synaptic

  3. ALT+F2 gksu synaptic

  4. Z vytvoreného zástupcu v panely alebo na ploche


V nastavení repozitárov je najlepšie zapnúť všetky, aby ste mali prístup ku všetkým balíkom. Toto nastavenie nájdete v menu Nastavenie/Zdroje softvéru. Zoznam upravte tak, že tam postupne pridáte všetky adresy, alebo rýchlejšie upravte textový súbor (postup v kapitole 4.1.1). Potom už len stačí stlačiť v Synapticu na obnoviť. Ak chcete potom inštalovať cez konzolu, napíšte tento príkaz:

$ sudo apt-get update


Samotná práca so Synapticom je veľmi jednoduchá. Všetko potrebné je v menu Pomocník/Rýchle predstavenie.


Ak ste menili repozitáre, stlačte v Synapticu tlačítko obnoviť, aby sa systém dozvedel o nových zdrojoch softvéru.


Ukážeme si, ako sa nainštaluje program Galeon. Galeon je jednoduchý internetový prehliadač, ktorý sa podobá na Internet Explorer, ale má lepšie funkcie. Stlačíme tlačítko Search, alebo použijeme skratku CTRL+F, a napíšeme slovo galeon. Nájde to prehliadač, a niektoré ďalšie súbory. Tak označíme samotný galeon, a môžeme aj prídavné programy, ktoré našlo spolu s ním. Vybrať všetky balíky môžeme aj kliknutím na skratku CTRL+A. Potom už len stačí kliknúť pravým tlačítkom myši a vybrať možnosť inštalovať. Vyberať môžeme aj držaním CTRL a pridávať balíky jednotlivo. Hore nájdeme tlačítko apply, ktoré potrebné balíky stiahne a nainštaluje. Podobne môžeme aj vyhodiť nepotrebné balíky. Spustenie programu je popísané skôr.


Pridanie nového zdroja pre Synaptic je jednoduché. Nájdete niekde na internete, napríklad na stránkach programu Wine (http://www.winehq.com), zdrojovú adresu, ako napríklad:


deb http://wine.budgetdedicated.com/apt feisty main

Túto adresu následne pridáte do /etc/apt/sources.list, alebo pridáte do Synapticu priamo v tomto programe:

Menu Nastavenie/Zdroje softvéru/Pridať/Vlastný.


Nezabudnite vždy obnoviť databázu zdrojov tlačidlom obnoviť, ktoré sa nachádza v Synapticu vľavo hore.

Všimnite si 5 tlačítok vľavo dole v Synapticu:


Oblasti => kategórie softvéru (e-mail, hry, editory...)


Stav => tu ľahko rozsúdite medzi nainštalovanými a nenainštalovanými. Veľmi vhodné ak musíte niečo vymazať pre nedostatok miesta


Pôvod krížovej závislosti => zistíte, z ktorého repozitáru pochádza konkrétny program. Alternatívne repozitáre majú menej softvéru ako tie hlavné, ale väčšinou ide o celkovo známe balíčky (Opera, Google Earth...)


Užívateľský filter => ceľkový prehľad, ktoré činnosti ste označili a čo plánujete urobiť


Výsledky hľadania => zoznam výsledkov pri jednotlivých hľadaniach. Hľadať začnite cez ikonku v hornej lište

Dôležité nastavenia sú v menu Nastavenie/Nastavenie. Tak to skúsim zas rozpísať:


Brať odporúčané balíky ako závislosti => bude inštalovať o trochu viac podporných balíčkov. Ak máte rýchly internet tak môžete zaškrtnúť, môžete tak dostať do systému napríklad ďalšie písma


Kliknutím na ikonu stavu vyberať najpravdepodobnejšiu akciu => automaticky bude zaškrtávať/odškrtávať, výrazne odporúčam!


Stĺpce a písma => veľkosť inštalačného balíka => vypíše vám ceľkovú veľkosť. Geniálna pomoc ak potrebujete niečo vymazať. Dá sa potom zoradiť podľa veľkosti kliknutím na panel


Súbory => Zmazať stiahnuté balíky z disku => získate veľa miesta, ale zároveň nebudete môcť používať programy ako APTonCD. Zmazali by ste už použité inštalačné balíčky, ktoré sa nachádzajú na adrese /var/cache/apt/archives


Pomocou nich si môžete prehľadne nastaviť zobrazenie balíčkov. Nájdete tu aj ikonku pre spustenie aktualizácii (tá je pre zmenu hore). Čo je však ešte dôležité, tak to je fakt, že pri hľadaní balíčkov sa môže objaviť viac súborov, ako si želáte. Takže môžete obmedziť hľadanie len na názov. Vysvetlenie ikoniek v Synapticu nájdete v menu Pomocník/Legenda ikon.





4.1.4 Textový apt-get


Potrebné zvládnutie úpravy repozitárov => Kapitola 4.1.1


Ubuntu dokáže pracovať aj v textovom režime, a tak nemusíme používať Synaptic. A keďže môžeme robiť čo chceme, okrem Synapticu ukážem aj ďalšie možnosti. Uvidíte, čo sa vám bude najviac páčiť:


Nasledujúcim zápisom nainštalujeme Midnight Commander v konzole:

$ sudo apt-get install mc

A ešte raz to isté – tentokrát s použitím povelu aptitude:

$ sudo aptitude install mc

Nasledujúcim zápisom pre zmenu odinštalujeme epiphany v konzole:

$ sudo apt-get remove mc

S hviezdičkou môžeme nainštalovať viac programov s podobným menom:

$ sudo apt-get install flashplay*


Môžete samozrejme obnoviť zoznam balíčkov. Oplatí sa vždy pred inštaláciou, aby ste inštalovali najnovšie verzie:

$ sudo apt-get update


Cez apt-get nainštalujeme aj viac programov naraz. Ak skopírujete všetky riadky do konzoly, získate veľké množstvo programov, ale zaberiete veľa miesta. Preto stačí, ak si nainštalujete len niektoré programy. Ak však máte rýchly internet, a veľký disk, tak môžete bez problémov nainštalovať všetko. Odporúčam nainštalovať napríklad preloženie do vášho materinského jazyka.


DÔLEŽITÉ!

Kedže je táto časť manuálu veľmi dôležitá, rozhodol som sa ju značne prepracovať. Červenou farbou budú rozpísané základné programy, a sivou prídavné. Ak máte pomalé internetové pripojenie (alebo málo miesta na HDD), inštalujte len tie napísané červeným písmom!


Internet:

$ sudo apt-get install opera firefox flashplugin-nonfree sun-java6-plugin sun-java6-jre synaptic galeon adept epiphany-browser gftp skype gaim kopete alicq licq psi gajim links lynx dillo gnomeicu ktorrent automatix2 googleearth automatix2


Práca s textom:

$ sudo apt-get install msttcorefonts ttf-bpg-georgian-fonts ttf-ubuntu-title ttf-sjfonts xfonts-intl-european cabextract ttf-xfree86-nonfree ttf-fossfonts xfonts-terminus xfonts-terminus-dos leafpad gnumeric openoffice.org koffice acrorea* tea ted gedit kdebase abiword emacs


Multimédiá:

$ sudo apt-get install vlc audacious gimp gstreamer0.10* libdvdread3 ffmpe* avifil* lame faad sox mjpegtools flac libdvdcss2 libxin* w32codecs avifile* xmms ubuntu-restricted-extras xmms-skin-winamp5 amarok rhythmbox totem kaffeine gxine k3b libk3b2-mp3 gnomebaker noatun-plugins audacity kmix kaudiocreator helix* graveman thoggen drip cpdvd gxineplugin brasero ubuntu-multimedia-gnome ubuntu-multimedia-kde ubuntu-restricted-extras ksnapshot krita xsane blender imagemagick openclipart-png picasa xfmedia


Správcovia súborov:

$ sudo apt-get install mc gnome-commander krusader thunar nautilus konqueror dolphin rox-filer


Konfigurácia Gnome:

$ sudo apt-get install nautilus-open-terminal gnome-photo-printer gnome-themes-extras nautilus-script-audio-convert


Pokročilé programové vybavenie:

$ sudo apt-get install build-essential mc centericq alien links lynx rar unrar* fluxbox openbox-themes evilwm fluxconf libsdl-mixer1.2 libsdl-mixer1.2-dev libsdl-image1.2 libsdl-image1.2-dev libsdl-perl libsdl-ruby1.8 libfreetype6-dev libsdl-net1.2-dev libsdl1.2debian-all libsdl-net1.2 gettext apt-build bulldozer debian-builder dh-make debhelper devscripts checkinstall alien


Spolupráca s MS Windows:

$ sudo apt-get install wine ntfs-3* cabextract samba dosfstools smbfs msttcorefonts mtools ntfsprogs fusesmb fuseiso


3D efekty:

$ sudo apt-get install emerald-themes beryl xserver-xgl 3ddesktop heliodor aquamarine


Hry:

$ sudo apt-get install wine ace-of-penguins gnome-games kdegames dosbox freecraft epiphany atomix wesnoth-all clanbomber freedoom frozen-bubble kbattleship supertux planetpenguin-racer hexxagon knights fruit ace-of-penguins wormux ksudoku fillets-n*


Pridanie ďalšej derivácie:

$ sudo apt-get install ubuntu-desktop $ sudo apt-get install kubuntu-desktop $ sudo apt-get install xubuntu-desktop